Vyšné Lapše sa nachádzajú v prekrásnom čistom horskom prostredí nad riekou Lapšanka. Obec bola založená na majetkoch nedeckého panstva, pričom prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1463. Podľa jednej z kanonických vizitácií tu v minulosti žilo rusínske obyvateľstvo východného kresťanského obradu, ktoré si malo v obci postaviť drevenú cerkev, avšak táto informácia nie je dodnes verifikovaná. Isté je, že v polovici 17. storočia už bola farnosť rímskokatolícka, pod vedením piaristov. Dnešný rímskokatolícky murovaný kostol sv. Petra a Pavla bol postavený v barokovom štýle v druhej polovici 18. storočia.
Jeho interiér je ladený v bohatom rokokovom štýle, ktorý má urobiť na návštevníka dojem. Nachádzajú sa tu štyri oltáre, pričom jeden z nich je iluzórny – namaľovaný priamo na stene. Vo vybavení môžete nájsť aj predmety staršieho dáta, ako napríklad neskorogotickú pozlátenú monštranciu, či gotickú pozlátenú nádobu zo 14. storočia. Pri kostole možno obdivovať vzácne lipy, ktoré boli pre svoj vek vyhlásené za prírodnú pamiatku. Na území obce môžete nájsť tiež niekoľko prícestných kaplniek. Kaplnky sv. Antona a sv. Floriána – vybudované koncom 18. storočia, kaplnku Tretieho Ježišovho pádu v centre obce, kaplnku Panny Márie Čenstochovskej postavenú v roku 1913, kaplnku sv. Trojice za obcou smerom do Lapšanky [Łapszanka], kaplnku Panny Márie s dieťaťom na hranici medzi Vyšnými a Nižnými Lapšami [Łapsze Niżne], kaplnku Panny Márie a Pri kríži, postavenú na kopci Grandeus nad obcou, odkiaľ je prekrásny výhľad na okolitú krajinu.
Obyvateľstvo Vyšných Lápš sa v minulosti živilo najmä poľnohospodárstvom, chovom dobytka a pastierstvom, pričom obec v dejinách postihli dve veľké vysťahovalecké vlny. Prvá na prelome 19. a 20. storočia, kedy sa veľa miestnych vysťahovalo do Zámoria a druhá po roku 1945, keď na konci vojny prebiehajúci front zničil veľkú časť obce a po jej následnom pripojení k Poľsku sa veľa obyvateľov vysťahovalo do vtedajšieho Československa.
V súčasnosti vo Vyšných Lapšoch žije časť obyvateľstva slovenskej národnosti, ktoré je združené v miestnej skupine Spolku Slovákov v Poľsku. Táto organizácia tu má aj kultúrny stánok so slovenskou knižnicou a scénou, kde sa konajú rôzne podujatia ako Prednes slovenskej poézie a prózy Františka Kolkoviča, Poznaj Slovensko – vlasť svojich predkov, výstavy slovenských umelcov, ale aj obecné podujatia. Pri tejto klubovni nacvičuje folklórny súbor Hajduky a ľudová kapela Grigľakovcov, ktoré prezentujú spišský i slovenský folklór a tradície. Pri miestnej základnej škole pôsobí detský folklórny súbor Malé Jedličky a vyše 130-ročnú tradíciu má miestna dychovka. Okrem toho je vo Vyšných Lapšoch aj poľská knižnica.
Takmer polovicu katastrálneho územia obce pokrývajú lesy plné zveri a plodín, lúky i pasienky. Je teda ako stvorená pre milovníkov prírody, čistého povetria a ticha. Vedú tadiaľto značené cyklotrasy i pešie turistické chodníky, ale už pri výstupe na okolité kopce sa naskytujú pekné výhľady na okolitú krajinu. Počas potuliek tu môžete nájsť aj sírny minerálny prameň „Danuta”, ktorý sa nachádza v potoku tečúcom po južnej strane Kurasuvky [Kurasówka]. Pre maškrtníkov je k dispozícii miestna cukráreň poskytujúca čerstvé slané pečivo a koláčiky, vhodné aj pre vegánov, ale dostupné sú tiež bežné obchody s potravinami a rozličným tovarom. Ubytovanie v obci je možné výlučne v súkromných domoch.