O nás

Spolok Slovákov v Poľsku združuje slovenskú národnostnú menšinu v Poľsku, žijúcu väčšinou na území Malopoľského vojvodstva, v okrese Nový Targ a Zakopané, na starých územiach Spiša a Oravy, ktoré boli po prvýkrát pripojené k poľskému štátu 28. júla 1920 na základe rozhodnutia rady veľvyslancov v Spa (belgickom kúpeľnom mestečku).

K Poľsku boli vtedy pripojené tieto spišské obce:

  • gmina (stredisková obec) Bukowina Tatrzańska (okres tatrzański):
  • Čierna Hora (poľ. Czarna Góra, maď. Feketebérc), Jurgov (poľ. Jurgów, maď. Szepesgyörke), Repiská (poľ. Rzepiska, maď. Répásfalu),
  • gmina (stredisková obec) Nižné Lapše (novotársky okres), jediná celá na Spiši:
  • Falštín (poľ. Falsztyn, maď. Falstin), Fridman (poľ. Frydman, maď. Frigyesvágása), Kacvín (poľ. Kacwin, maď. Szentmindszent), Lapšanka (poľ. Łapszanka, maď. Kislápos), Nižné Lapše (poľ. Łapsze Niżne, maď. Alsólápos), Vyšné Lapše (poľ. Łapsze Wyżne, maď. Felsőlápos), Nedeca (poľ. Niedzica, maď. Nedec), Tribš (poľ. Trybsz, maď. Újterebes),
  •  gmina (stredisková obec) Nowy Targ (novotársky okres):
  • Durštín (poľ. Dursztyn, maď. Dercsény), Krempachy (poľ. Krempachy, maď. Bélakorompa), Nová Belá (poľ. Nowa Biała, maď. Újbéla).

K Poľsku boli v tomto období pripojené aj tieto oravské obce:

  • gmina (stredisková obec) Jablonka (novotársky okres):

– Chyžné (poľ. Chyżne), Jablonka (poľ. Jabłonka), Malá Lipnica (poľ. Lipnica Mała), Dolná Zubrica (poľ. Zubrzyca Dolna), Horná Zubrica (poľ. Zubrzyca Górna), Oravka (poľ. Orawka), Podvlk (poľ. Podwilk)

  • gmina (stredisková obec) Veľká Lipnica (novotársky okres):

– Veľká Lipnica (poľ. Lipnica Wielka)

  • gmina (stredisková obec) Czarny Dunajec (novotársky okres):

– Podsklie (poľ. Podszkle), Pekelník (poľ. Piekielnik)

  • gmina (stredisková obec) Raba Wyżna (novotársky okres):

– Bukovína (poľ. Bukowina),  Harkabúz (poľ. Harkabuz), Podsrnie (poľ. Podsarnie).

Do roku 1920 dejiny severných území Spiša a Oravy, niekdajších maďarských komitátov (uhorských), boli odjakživa, a to od nepamäti, spojené s korunou sv. Štefana – Maďarskom – Uhorskom. Po pripojení týchto území k Poľsku na základe rozhodnutia Rady veľvyslancov, k II. Poľskej republike, vytvorili z pripojených 12 oravských a 13 spišských obcí spišsko-oravský okres, zohľadňujúc tým národnú, kultúrnu, právnu a historickú samostatnosť obyvateľstva Spiša a Oravy.

Spišsko-oravský okres existoval do roku 1925 a bol zlikvidovaný z politických dôvodov, keďže vtedajšie poľské vládne orgány priznali, že existencia tohto okresu znemožňuje úplnú „integráciu“ obyvateľstva Spiša a Oravy s materinskou krajinou. Prvým a jediným prednostom tohto okresu bol Dr. Jan Bednarski z Nového Targu, bývalý plebiscitný činiteľ. Sídlo Spišsko-oravského okresného úradu sa nachádzalo v Novom Targu a bolo situované mimo administrovaného územia. Na Spiši sa nachádzala filiálka okresného úradu v Nižných Lapšoch a na Orave zasa v Jablonke.

V roku 1938, priamo po podpísaní Mníchovskej dohody, boli k Poľsku pripojené na Spiši Lesnica a Javorina a na Orave Suchá Hora a Hladovka.

V rokoch 1939-45 územie Spiša a Oravy (spolu s územím pripojením k Poľsku v r. 1938) bolo pripojené k Slovenskej republike. Avšak na základe protokolu podpísaného 20. mája 1945 v Trstenej bolo opätovne pripojené k Poľsku.

Prvé spolky Slovákov na Spiši a Orave vznikli v r. l947, po podpísaní Zmluvy o priateľstve medzi Poľskou republikou a Československou republikou. Na začiatku pôsobili v ilegálne, bez požadovanej registrácie, čo vystavovalo slovenských činiteľov na cítiteľné prenasledovania vtedajšími orgánmi moci. Slovenské združenia získali registráciu 5. januára l949, po viacnásobných intervenciách a protestoch obyvateľov Spiša a Oravy, ako aj početných diplomatických intervenciách, v súvislosti s nedodržiavaním Zmluvy o priateľstve medzi Poľskou republikou a Československou republikou uzavretej 10. marca 1947, Slovákom sa ako prvým podarilo zaregistrovať vlastné združenia. Zaujímavý je fakt, že registračný orgán, vydávajúc rozhodnutie unáhlene – po intervencii –  zaregistroval len názov v slovenskom jazyku: SPOLOK ČECHOV A SLOVÁKOV, v skratke SČS. Zaregistrované boli vtedy dva spolky s tým istým názvom, čo je istotne dosť výnimočné. Jeden na Orave so sídlom v Jablonke, druhý na Spiši, so sídlom výboru v Nižných Lapšoch. Tieto spolky nedostávali žiadnu podporu. Základom pre kultúrnu činnosť boli príjmy z členských príspevkov, z divadelných predstavení amatérskych divadelných súborov, veselíc a iných podujatí. Štát sa len zaviazal odovzdať dom v Chyžnom s určením na sídlo SČS na Orave. Štátne orgány však nikdy nezrealizovali tento záväzok, napriek špeciálnemu uzneseniu vtedajšej vlády PR.

V roku l957 prvé slovenské spolky pôsobiace  na Spiši a Orave sa aktívne zapojili do novozaloženej v tomto období celoštátnej Kultúrno-sociálnej spoločnosti Čechov a Slovákov v Poľsku so sídlom ústredného výboru vo Varšave. Veľkým plusom tohto združenia bola skutočnosť, že viedlo hospodársku činnosť. Kultúrno-sociálna spoločnosť Čechov a Slovákov v Poľsku založila päť podnikov: PRODUS 1 i PRODUS 2 na ul. Mysiej 2 vo Varšave, Výrobný podnik umelohmotných výrobkov na Al. Słowackiego 29 v Krakove, Stavebný podnik č.1 na ul. Dietla 115 v Krakove a Podnik priemyselných a terénnych prác č. 2 na ul. Długosza 14, taktiež v Krakove. Vďaka tomu sa našli prvé väčšie peniaze na kultúrnu činnosť na Spiši a Orave, na tvorbu a vybavenie klubovní, na štipendiá pre žiakov a študentov, na rôznorodé školenia hry na hudobných nástrojoch, a zvlášť na podporu výstavby novej budovy Slovenského všeobecnovzdelávacieho lýcea v Jablonke na Orave. Za predsedu ústredného výboru bol na  zjednocujúcom zjazde českých a slovenských spolkov v Krakove 9.-10. marca 1957 zvolený Adam Chalupec (príbuzný Poli Negri – Barbary Apolonii Chalupec). Trvalým úspechom tohto združenia bol zahájenie vydavateľskej činnosti a vznik – redakcie mesačníka Život, časopisu pre slovenskú národnostnú menšinu vychádzajúceho nepretržite od roku l958 dodnes.

Časopis Život, ktorý je aj dnes tlačovým orgánom Spolku Slovákov v Poľsku, je dôležitým spájajúcim prvkom spoločenského života slovenskej národnostnej menšiny v Poľsku. V období od r. 1957, kedy sa ukázalo prvé, príležitostné číslo tohto časopisu (pri príležitosti I. zjazdu Spolku), nazvané Krajanský život, časopis prešiel viacerými zmenami. Prvé číslo, ktoré bolo opublikované 9. marca 1957, bolo vydané na rozmnožovacom stroji a venované prevažne problematike vznikajúceho celoštátneho spolku. Ďalšie dve čísla, január a február-marec l958, vyšli s novým názvom, súčasným názvom „Život”, ako príležitostné jednodňové vydania vo formáte B3, o. i. v súvislosti s blížiacimi sa voľbami do snemu a národných výborov, na čo získal vtedajší výbor Spolku dve jednorazové povolenia. Prvý názov, Krajanský život, navrhnutý činiteľmi Spolku, nebol vtedajšími orgánmi akceptovaný. Ostal preto skrátený názov Život, ktorý pretrval do dnešného dňa.

Prvým šéfredaktorom mesačníka Čechov a Slovákov v Poľsku sa stal Slovák z Varšavy, Adam Chalupec. Veľa pracovnej energie venoval časopisu „Život” aj Miroslav Iringh, legendárny veliteľ slovenskej čaty 535 v AK, ktorá sa aktívne zapojila do Varšavského povstania.

Na začiatku Ústredný výbor KSSČaS neuvádzal zloženie redakcie. Priezvisko Adama Chalupca – ako šéfredaktora – bolo uvádzané v tiráži časopisu až od septembra l958. V číslach od 0 do 5 zloženie redakcie nebolo uvedené. Prvýkrát bolo publikované zloženie redakčného kolektívu v septembri: Adam Chalupec (šéfredaktor), Emil Benčík (tajomník redakcie), Augustín Bryja, Ignác Nižnik, Lýdia Mšalová, Alena Matelová, Hana Svočiková, Julia Berli-Wdowicka (grafička) a Bogusław Włodarski. Redakcia sídlila vo Varšave na Al. Jerozolimskich 47, a časopis – v súlade s rámcovými podmienkami povolenia – bol pridelený do Vydavateľstva „Prasa Krajowa” – RSW „Prasa”(Tlač) Varšava.

Vznik samostatného časopisu pre slovenskú a českú menšinu v Poľsku, vychádzajúceho neustále dodnes, bol veľkou udalosťou v živote týchto komunít. Na časopis v slovenskom a českom jazyku existoval v tomto období veľký dopyt v Poľsku. Dokazuje to aj fakt, že už v nasledujúcom roku, l959, predplatné na území celej krajiny dosiahlo 13 700 odberateľov, a celkový tlačený náklad dosiahol hranicu dvadsať tisíc výtlačkov. Ťažko v tomto momente, po toľkých rokoch, ohodnotiť úroveň angažovanosti vtedajších činiteľov. Dá sa rozhodne povedať, že výzva Náš program, publikovaná predsedníctvom Ústredného výboru Sociálno-kultúrnej spoločnosti Čechov a Slovákov v Poľsku, uvedená v prvom príležitostnom čísle, splnila svoje poslanie. Boli to slová píšucej sa histórie:

Milí krajania,

máte v rukách zvláštne vydanie časopisu „Život”. Prvý raz dostane sa vám do rúk list priamo v Poľsku tlačený a vydaný v materskej reči. Treba tú príležitosť využiť k tomu, aby si úprimne pohovoriť. Zaujímavé témy nám nechýbajú… Domnievame sa však, že každý krajan pociťuje potrebu výmeny myšlienok. Takú potrebu výmeny názorov pociťuje aj Ústredný Výbor našej Spoločnosti, ktorá už od niekoľko mesiacov rozvíja v našej zemi aktívnu činnosť. O tejto činnosti chceli by sme si práve s Vami porozprávať.

Adam Chalupec bol šéfredaktorm do roku 1991. Od 1991 funkciu šéfredaktora prevzal redaktor Ján Špernoga a plnil ju do júla 2006, do odchodu do dôchodku. Od augusta 2006 je šéfredaktorkou Agáta Jendžejčíková. Sídlo redakcie Život sa na začiatku nachádzalo na Alejach Jerozolimskich 37, neskôr na Alejach Jerozolimskich 47, a po vzniku hotela Forum v r. 1970 na Foksal 13, kde redakcia sídlila do mája 1993. V máji bola presťahovaná do Krakova, do budovy Spolku Slovákov, na ul. św. Filipa 7/7, ktorý bol kúpený v r. 1991. Prvým číslom, ktoré bolo vydané už v Krakove – bolo aprílové číslo 1993. Náklad časopisu Život v súčasnosti vynáša 2100 výtlačkov. Časopis je pripravovaný a v celku tlačený v Tlačiarni Spolku Slovákov Krakove, ofsetovou technikou, vo formáte A4 a s obsahom 44 plnofarebných strán. Kolportáž sa uskutočňuje prostredníctvom miestnych skupín a obvodov Spolku. V súčasnosti vydávanie časopisu Život podporuje Ministerstvo vnútra a administratívy PR (do r. 2005 Ministerstvo kultúry a národného dedičstva) vo forme účelových dotácií.

Dobre sa rozvíjajúca sa činnosť Sociálno-kultúrnej spoločnosti Čechov a Slovákov v Poľsku v rokoch 1957- 60 netrvala dlho. Po odmäku, ktorý vtedy nastal, štát začal postupne obmedzovať samostatnú činnosť Spolku, a zvlášť samostatnú hospodársku činnosť, ktorej sa venoval. Nebolo to totiž v súlade s vtedajšou politikou Marxovej ideológie štátu. Pod nátlakom rastúcej straníckej byrokracie bola hospodárska činnosť v roku l960 zanechaná, Spolok rozpustený, a rozvíjajúce sa podniky zlikvidované. Zisk z trojročného obdobia vytvárania zázemia správca konkurznej podstaty KSSČaS likvidoval osem rokov.

Dnešný Spolok Slovákov v Poľsku pôsobí od roku l961. Vo svojej činnosti nadväzuje na predchádzajúce spolky. Spolok vznikol na zakladacom zjazde 21. decembra 1961 v Krakove a  zaregistrovaný bol na nasledujúci deň 22. decembra 1961. Prijal názov Československá kultúrna spoločnosť v Poľsku. Predsedom sa stál Ján Molitoris, podpredsedami: Wilhelm Tomáš, Augustín Bryja a Ignac Nižník, tajomníkom Peweł Deresz, pokladníkom Ján Magera, členmi: Ján Kovalík, Lýdia Mšalová a Miroslav Liban. Ústredný výbor sídlil v Krakove na ul. Dietla 115.

Prvý názov zapísaný do registra združení a spolkov, rozhodnutím Úradu vnútra Predsedníctva národnej rady v Krakove č. USW.S.I-1/12/61 z dňa 22. decembra l961: Československá kultúrna spoločnosť v Poľsku bol zmenený.

  1. Rozhodnutím Úradu vnútra Predsedníctva národnej rady v Krakove č. USW.II.80/21/67 z dňa 14. júna 1967, potvrdilo zmenu stanov schválených na III. celoštátnom zjazde 9. apríla 1967 v Krakove a zapísalo nový názov: Kultúrna spoločnosť Čechov a Slovákov v Poľsku.
  2. Rozhodnutím Mestského úradu v Krakove Sociálno-administračného oddelenia č. SA.II.6010-4/85 z dňa 26. novembra 1985 potvrdilo zmenu stanov schválených na VII. celoštátnom zjazde 19. novembra 1984 v Krakove, a zapísali názov: Kultúrno-sociálna spoločnosť Čechov a Slovákov v Poľsku.
  3. Nariadením Krajského súdu v Krakove I. občianske oddelenie ČVS NS. Rej. 36/96  z dňa 6. marca 1996 boli zaregistrované zmeny v stanovách schválené na IX. Celoštátnom zjazde 22. januára 1995 v Krakove a do registra bol zapísaný názov: Spolok Slovákov v Poľsku.

Pod posledným názvom Spolok Slovákov v Poľsku vedie činnosť až dodnes a z právneho hľadiska predstavuje kontinuitu. Sídlom vedenia je Krakov. Čestným predsedom SSP je Ján Molitoris z Kacvína, predsedom Ústredného výboru je prof. dr hab. Jozef Čongva z Katovíc.

Hlavným cieľom činnosti Spolku Slovákov v Poľsku je organizovanie amatérskeho umeleckého ruchu, čitateľstva, ako aj vyučovania slovenského jazyka, a taktiež udržiavanie kontaktov s materinskou krajinou. Spolok organizuje viaceré kultúrne podujatia. K najdôležitejším patria: prehliadka amatérskych divadelných skupín, prehliadka dychoviek, súťaž v prednese slovenskej poézie a prózy, súťaž Spoznaj Slovensko – vlasť tvojich predkov, Dni slovenskej kultúry na Spiši a Orave, ako aj letné jazykové tábory pre slovenskú mládež na Slovensku. Spolok vedie tiež kurzy slovenského jazyka.

V rámci kultúrno-spoločenskej činnosti organizuje školenie kapiel a dychoviek, vedie 10 terénnych klubovní a niekoľko folklórnych súborov, dychoviek a kapiel.

Vo výstavbe je spoločensko-kultúrna infraštruktúra – Dom slovenskej kultúry v Kacvíne a Centrum slovenskej kultúry v Novej Belej na Spiši. V súčasnosti SSP pripravuje program aktivizácie činnosti na vidieku, na Spiši a Orave.

V Krakove, v sídle Spolku na ul. św. Filipa 7, sa nachádza aj Galéria slovenského umenia, v ktorej sa organizujú výstavy slovenských umelcov. Uskutočnili sa tu o. i. výstavy: Lýdie Mšalovej – Moja Orava, Jozefa Lackoviča – Farebný svet Jozefa Lackoviča, umelcov z mesta Modrá – 1999 r., grafiky Róberta Jančoviča, fotografie Roba Kočana – „Kreslenie svetlom,” maliarstvo skupiny Cont Art z Žiliny – 2000 r., maliarstvo Daniela Bidelnicy, Dušana Sekeli, Jarmily Veľkej, grafiky Vladimíra Gažoviča – 2001 r., Milana Sokola, Stanislava Troppa, maliarstvo Jána Kudlički, Rastislava Biarnicy z Ružomberka, Mikuláša Kilimčáka „Misia Cyrila a Metoda” – 2002 r., grafiky i fotografie  Štefana Adamika, fotografie Ľuba Bechného, grafiky Vladimíra Gažoviča, Dušana Kállaya – 2003 r., Františka Kolkoviča „Moje krajinky,” exlibrisy slovenských a českých umelcov, maliarstvo Stana Trepača, Hedvigi Hamžíkovej – „Iné stratygráfie”-2004 r., fotografie Igora Laciaka  „Naša Európa“, maliarstvo „Táje ženskej duše,” Ivana Popoviča – karikatúry, fotografie Daniela Popoviča, maliarstvo Ondreja Ivana „Moje obrázky z Oravy” – 2005 r., výtvarných prác „Farebný svet spišských a oravských detí, maliarstvoLýdie Mšalovej – 2006, maliarstvo „Na husliach maľované” – 2007 r.

Spolok sa taktiež venuje širokej vydavateľskej činnosti. Od roku l993 vydáva Almanach Slováci v Poľsku, v r. l994 opublikoval monografiu Zbigniewa Tobjańského Česi v Poľsku, pri príležitosti 50. výročia vypuknutia Varšavského povstania knihu Slováci vo Varšavskom povstaní zredigovanú redaktorom Jánom Špernogom a prof. Jozefom Čongvom, a v r. 1996 monografiu prof. Jozefa Čongvy Dejiny a súčasnosť Jurgova 1546-1996, Štúdiá z dejín stredovekého Spiša M. Homzu a S. Sroku  v 1999, v r. 2002 vedeckú prácu J. Kwieka Z dejín slovenskej národnostnej menšiny na Spiši a Orave v rokoch 1945-195, Krajanský spevník.

V súčasnosti Spolok Slovákov v Poľsku je najväčším vydavateľom slovenskej literatúry. Vlastným nákladom Spolku Slovákov v Poľsku bolo vydaných v poslednom desaťročí 15 titulov, okrem iného: poézia Pavla O. Hviezdoslava Deti Prometea (1998), výber z poézie súčasných poľských a slovenských autorov Mestá a miesta (Miasta i miejsca 2001), výber z poézie súčasných poľských a slovenských autorov Stretnutia (Spotkania 2003), Antológia súčasnej slovenskej poézie Boh dal mi slovo (Bóg dał mi słowo 2002) a historický román Antona Hykischa Milujte kráľovnú (Kochajcie królową 2003), próza Pavla Vilikovského Večné je zelený… (Wiecznie zielony… 2004),  poézia Jozefa Leikerta Rosa na duši (Rosa na duszy 2005), dráma Ivana Bukovčana Slučka pre dvoch alebo domáca šibenica (Stryczek dla dwóch, czyli rzeź domowa 2006).

Spolok Slovákov v Poľsku má v Krakove svoju tlačiareň, ktorá poskytuje služby a zároveň finančne podporuje činnosť Spolku obsiahnutú v stanovách.

V roku 2003 Tlačiareň Spolku Slovákov v Poľsku získala ocenenie v 43. ročníku súťaže o najkrajšiu knihu roka za tlač knihy Tomasza Ciecierskiego Brudnopisy, a v roku 2004, v nasledujúcej edícii tejto súťaže, hlavnú cenu za tlač katalógu Jana Młodożeńca „Ubu Kráľ. 40 portrétov podľa umenia Alfreda Jarry”.

tsp logo flaga

Kontaktné informácie

ADRESA
ul. św. Filipa 7,
Kraków, 31-150
POĽSKO

OTVÁRACIE HODINY
Pondelok až piatok
8.00 – 16.00 hod.

E-mailová adresa
zg@tsp.org.pl

Projekt realizovaný za podpory Ministra vnútra a administratívy