Tribš

Tribš je peknou podhorskou obcou, kde možno v tichom a pokojnom prostredí na vlastnej koži okúsiť krásu i náročnosť dedinského života, či obdivovať vzácne historické a prírodné pamiatky. Obec bola založená na majetkoch nedeckého panstva, pričom jej pôvodný názov osada Svätej Alžbety, ktorý sa objavuje v dokumentoch z 15. storočia, vychádzal z mena miestnej patrónky.

V roku 1567 jej miestni obyvatelia vybudovali drevený kostolík. Tento v súčasnosti 15 metrov dlhý a 8 metrov široký chrám, postavený bez jediného železného klinca, je jednou z najväčších atrakcií tzv. gotickej cesty drevenej architektúry.

V prekrásne zdobenom interiéri sa nachádza vzácna neskorobaroková polychrómia zo 17. storočia, ktorá mala prostých ľudí prostredníctvom obrazov naučiť základné cirkevné dogmy. Nepochybne zaujímavým je obraz Nanebovstúpenia Panny Márie na pozadí s nedeckým i čorštínskym hradom a panorámou Tatier, ktorá je jedným najstarších existujúcich vyobrazení Tatier. V súvislosti s Tatrami hodno spomenúť, že z Tribša pochádzal známy horolezec, geograf, geológ a glaciológ František Déneš (1845-1934), ktorý sa zaslúžil o objavovanie Tatier, napísanie sprievodcov a vybudovanie mnohých tatranských chodníkov. Pôvodnému drevenému kostolu zo 16. storočia dnes už chýba sakristia a veža, ktoré boli rozobrané v medzivojnovom období. Taktiež časť vybavenia bola začiatkom 20. storočia prenesená do novovybudovaného kostola sv. Alžbety. V ňom možno nájsť napríklad obraz patrónky z triptychu zo 16. storočia, či starožitný obraz Premenenia Pána. Pamätihodnosti miesta dodávajú na starobylosti dvaja nemí svedkovia minulosti – pamiatkovo chránená lipa a javor. V súčasnosti v oboch kostoloch pôsobia cisterciáni. Okrem kostolov môžete v katastrálnom území obce obdivovať taktiež päť prícestných kaplniek. Najstaršia kaplnka sv. Jána Krstiteľa pochádza z konca 18. storočia a bola postavená na úbočí svahu „Uboč“, kde pochovávali tých, čo zomreli na choleru. V roku 1945 tu boli pochovaní aj dvaja nemeckí a maďarskí vojaci, ktorí zahynuli počas prechodu frontu.

V 19. a 20. storočí sa viacero miestnych obyvateľov vysťahovalo za prácou do Ameriky a Kanady, pričom v nasledujúcom období zdieľal Tribš osudy tých spišských obcí, ktoré sú dnes súčasťou Poľska. Najskôr bol po skončení prvej svetovej vojny a rozpade Rakúsko-Uhorska poňatý v rámci spišskostaroveského okresu do slovenskej časti novovzniknutej Československej republiky. Potom, ako poľská strana vystúpila s nárokmi na Zamagurie, sa stal v roku 1919 časťou tzv. plebiscitného územia, v ktorom mali samotní Tribšania rozhodnúť o ich príslušnosti. Plánovaný plebiscit sa však neuskutočnil a obec bola v roku 1920 na základe rozhodnutia Veľvyslaneckej rady mierovej konferencie v Spa pripojená k Poľsku, a to i napriek tomu, že obyvatelia ešte pred týmto rozhodnutím spísali petíciu a v roku 1922 zorganizovali pod vedením miestneho rodáka, kňaza Františka Móša (1891-1971) deputáciu k delimitačnej komisii, kde žiadali zotrvanie v Československu. V roku 1939 v súvislosti s vypuknutím druhej svetovej vojny spojenej s ťažením Slovenskej republiky na Poľsko bol Tribš inkorporovaný späť ku Slovensku a po jej skončení v roku 1945 pripojený opäť k Poľsku, kde leží dodnes. V povojnovom období sa obyvatelia obce stali niekoľkokrát terčom lúpežných prepadov ozbrojenej skupiny pod vedením Józefa Kuraša „Ogňa“. Počas jedného takéhoto prepadu v roku 1945 bol zastrelený miestny mlynár Pavol Bizub (1889-1946), ktorý pracoval počas druhej svetovej vojny v poľskom odboji a previedol cez hranice, okrem iných, manželku a dcéru poľského generála Władysława Sikorského. Po vojne sa z obce vysťahovalo viacero slovenských rodín do Československa, no ešte i dnes tu žije časť obyvateľstva slovenskej národnosti, ktorí sú združení v miestnej skupine Spolku Slovákov v Poľsku.
V súčasnosti je Tribš tichou podhorskou obcou s možnosťami agroturistiky, ktorú aktívne rozvíja miestna pobočka Agroturistického spolku Haličské pohostinné hospodárstva. Návštevníkovi môžu ponúknuť ubytovanie v penziónoch alebo v súkromných domoch s domácou stravou miestnych gazdiniek. Základné potraviny možno zakúpiť aj v miestnych obchodíkoch s rozličným tovarom. Počas náboženských sviatkov môžete obdivovať miestnych obyvateľov v tradičných tribšských krojoch, ktoré prezentuje tiež folklórny súbor Tribšské deti. Viac ako polovicu chotára obce tvoria lesy, lúky a pastviny s typickou podtatranskou faunou a flórou. Vedie tadiaľto viacero značených peších a cyklistických trás i neznačených chodníkov na okolité vrchy, kde sa autentická príroda snúbi s malebnými výhľadmi na Tatry.

 

tsp logo flaga

Kontaktné informácie

ADRESA
ul. św. Filipa 7,
Kraków, 31-150
POĽSKO

OTVÁRACIE HODINY
Pondelok až piatok
8.00 – 16.00 hod.

E-mailová adresa
zg@tsp.org.pl

Projekt realizovaný za podpory Ministra vnútra a administratívy