Jurgov

Jurgov je pohraničná obec, položená v malebnej doline rieky Bialka a obklopená majestátnymi horami, určená nielen pre milovníkov prírody a turistiky, ale aj obdivovateľov tradičnej architektúry a ľudového umenia, či nadšencov klasických i extrémnejších zimných a letných športov.

Počiatky obce spadajú do roku 1546, keď bol šoltýs Jurko, podľa ktorého má obec pomenovanie, poverený založením osady na území patriacom k nedeckému panstvu. Obyvatelia sa živili predovšetkým chovom dobytka a oviec, ktoré pásli na priestranných priľahlých holiach. Na poľane nad riekou Bialkou, v blízkosti dnešnej poľsko-slovenskej hranice, zostal dodnes zachovaný unikátny komplex niekdajších pastierskych salašov (45). Tento spôsob obživy bol doplňovaný poľovníctvom, prácou v lesoch, či výrobou súkna z vlny a plátna z ľanu. Typickým príkladom jurgovského hospodárstva z prelomu 19. a 20. storočia je Gazdovstvo rodiny Šoltýsovcov z Jurgova (46) so zachovanými stavbami i predmetmi dennej potreby miestnych obyvateľov, ktoré spravuje Tatranské múzeum v Zakopanom.

Najstaršou zachovanou pamiatkou v obci je drevený rímskokatolícky kostol sv. Sebastiána (47) vybudovaný v polovici 17. storočia, ktorý bol v neskoršom období dvakrát prebudovaný a predĺžený. Atrakciou prevažne rokokového interiéru je pod chórom nachádzajúca sa plastika diabla bojujúceho s Archanjelom Michalom. Pri kostole sa nachádza murovaná zvonica z roku 1881 a kaplnka sv. Jozefa vybudovaná v roku 1935. Za kaplnku zvyknú turisti považovať aj neveľkú stavbu so slovenským nápisom (48), ktorá však v minulosti slúžila ako požiarna zbrojnica a v súčasnosti tu bývajú prezentované menšie výstavy. Medzi pozoruhodné pamiatky patrí tiež vodná píla (49) z polovice 20. storočia, ktorá na rieke Bialka funguje dodnes. Neďaleko nej sa nachádzajú nenápadné hraničné stĺpiky z obdobia Uhorska, ktoré označovali starú uhorsko-haličskú hranicu. Jurgov bol totiž od svojho založenia až do roku 1918 súčasťou Spišskej župy v rámci mnohonárodnostného uhorského štátu. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bol poňatý do slovenskej časti novovzniknutej Československej republiky, avšak v roku 1919 sa stal predmetom česko-slovensko-poľského hraničného sporu, ktorý mal v Jurgove aj krvavú dohru. Najskôr tu poľská ozbrojená légia zabila československého vojaka a keď sa neuskutočnil plánovaný plebiscit a v roku 1920 bola obec na základe rozhodnutia Veľvyslaneckej rady mierovej konferencie v belgickom mestečku Spa pripojená k Poľsku, došlo k ďalšej streľbe na miestne obyvateľstvo, výsledkom ktorej boli zranení i jeden mŕtvy. Po vypuknutí druhej svetovej vojny v roku 1939, spojenej so spoluúčasťou slovenských vojsk v ťažení na Poľsko, bola obec inkorporovaná ku Slovensku a v roku 1945 opäť k Poľsku, kde leží dodnes. V povojnovom období sa obec stala niekoľkokrát obeťou lúpežných prepadov ozbrojenej skupiny pod vedením Józefa Kuraša „Ogňa“, ktorá prinútila k úteku viacero slovenských rodín, ktoré sa vysťahovali do Československa.
Časť obyvateľov Jurgova sa aj v súčasnosti hlási k slovenskej národnosti, pričom sa tu narodilo niekoľko osobností slovenského umeleckého a spoločenského života ako ľudový rezbár, insitný umelec a zakladateľ vlastnej rezbárskej školy Andrej Gomboš (1921-2007), sólista profesionálneho Slovenského ľudového umeleckého kolektívu Alojz Gurka (1934-1983) i dvaja kňazi, historici a publicisti Alojz Miškovič (1902-1967) a Jozef Vojtas (1906-1977). Miestni Slováci sú združení v miestnej skupine Spolku Slovákov v Poľsku, ktorá tu občasne usporadúva Prehliadku krajanských dychoviek, keďže miestna dychovka v minulosti dlhé roky pôsobila práve pri tomto spolku. Slovenský jazyk sa vyučuje  aj na miestnej nižšej základnej škole a každú nedeľu sa koná v miestnom kostole slovenská sv. omša. Okrem bohoslužieb sa každoročne v obci schádzajú Slováci z Jurgova, Repísk, Čiernej Hory na tzv. oblátkovom stretnutí.

Okrem dychovky v Jurgove účinkuje divadielko Mały Teatr Świata, ľudová hudba a folklórny súbor, pôsobiaci ako spišská skupina pri Malom Podhalí, ktoré sa usilujú o zachovanie tradičných spevov, tancov, hudby i unikátnych jurgovských ľudových krojov (50). Svoj stánok tzv. Izbu Śpisko majú v centre obce. V máji sa v Jurgove koná jednodňový festival ľudových hudieb a súborov spojený s prehliadkou ľudových remesiel i tradičnou regionálnou kuchyňou Lindada, v júli zas Poľovnícky deň spojený s kultúrnym programom. Zaujímavou akciou bol Redyk Karpacki 2013, počas ktorého navštívili obec valasi ženúci svoje stáda oblúkom Karpát až z Rumunska, aby vzdali hold svojim predkom, ktorí sa takýmto spôsob dostali aj do týchto oblastí.
Jurgov je v súčasnosti vyhľadávanou turistickou destináciou a v letnej i zimnej sezóne často prevyšuje počet turistov počet stálych obyvateľov. Horská rieka Bialka, na mnohých miestach s rýchlym a prudkým tokom, je využívaná na kanoistiku i rafting, jej pobrežie je zas ideálnym miestom na slnenie a relaxáciu v peknom prírodnom prostredí. Cez obec vedie viacero značených i neznačených peších a cyklistických chodníkov, ktorými sa možno dostať na miesta s prekrásnym výhľadom na okolie. Vysoké vrchy bývajú využívané aj na paraglajding či lietanie na klzákoch. V zime priťahuje turistov novovybudované moderné lyžiarske stredisko Hawrań (51), ktoré sa nachádza približne 300 metrov od terajšej poľsko-slovenskej hranice, oproti spomínaným unikátnym pastierskym salašom. K dispozícii sú tu bežecké trasy i 7 lyžiarskych zjazdoviek s rôznymi obťiažnostiami a dĺžkami trás od 120 do 1150 metrov. Pri každej zjazdovke, ktorá je osvetľovaná a v prípade potreby umelo zasnežovaná, sa nachádza sedačková lanovka alebo vlek, vrátane vlekov pre deti a začiatočníkov. Pre tieto skupiny je k dispozícii tiež profesionálna lyžiarska škola. V stredisku nechýba ani požičovňa a opravovňa lyžiarskych potrieb, bezplatné parkovanie, reštaurácia či ubytovňa. Ubytovať sa možno tiež v samotnej obci v ubytovniach, chatách i v súkromí. Z ďalších služieb je v Jurgove k dispozícii pošta, knižnica, stolárske a iné remeselné služby i obchody s potravinami a rozličným tovarom.

    

tsp logo flaga

Kontaktné informácie

ADRESA
ul. św. Filipa 7,
Kraków, 31-150
POĽSKO

OTVÁRACIE HODINY
Pondelok až piatok
8.00 – 16.00 hod.

E-mailová adresa
zg@tsp.org.pl

Projekt realizovaný za podpory Ministra vnútra a administratívy