Bol postavený začiatkom 14. storočia ako obranný hrad proti Poľsku, pravdepodobne na mieste staršej drevenej stavby. Hrad bol sídlom vlastníkov tzv. nedeckého panstva, do ktorého v závislosti od obdobia patrili viaceré zamagurské obce. Spočiatku to boli Franková, Fridman [Frydman], Kacvín [Kacwin], Nižné Lapše [Łapsze Niżne], Spišské Hanušovce, Lechnica, Nedeca [Niedzica], Matiašovce, Reľov a Spišská Stará Ves, no väčšina z nich ešte v 14. storočí zmenila svojho zemepána.

Najväčší rozsah malo panstvo na prelome a 17. storočia počas vlastníctva rodiny Horvát-Paločay, kedy tu patrili: Nedeca, Fridman, Matiašovce, Tribš [Trybsz], Jurgov [Jurgów], Nová Belá [Nowa Biała], Falštín [Falsztyn], Stráňany, Durštín [Dursztyn], zaniknutá osada Veľká Rovňa, Spišské Hanušovce, Nižné Lapše, Hágy, Jezersko, Malá Franková, Zálesie, Čierna Hora [Czarna Góra], Repiská [Rzepiska], Vyšné Lapše [Łapsze Wyżne] a určitý čas ako záloh i celé červenokláštorské panstvo. V tom čase bol hrad prestavaný v renesančnom štýle, čo mu dodalo dnešný charakteristický vzhľad. Jeho vlastníkmi boli postupne viaceré šľachtické rody ako Lomnickovci, Drugetovci, Berzevicovci, Zápoľskovci, Laski, Horvát-­Paločayovci, Joannelliovci, Tőkőlyovci, Salamonovci a Csákyovci. Neďaleko hradu sa nachádzajú hrobky predposledných menovaných majiteľov – Salamonovcov.

Ku hradu sa viaže zaujímavá legenda o stratenom indiánskom poklade Inkov, ktorý by mal byť na hrade ukrytý alebo by sa tu mal nachádzať aspoň kľúč k jeho nájdeniu. V roku 1920 pripadol hrad ako súčasť Nedece Poľsku, v roku 1939 zas Slovensku a v roku 1945 opäť Poľsku, pričom v tomto roku zároveň prešiel do vlastníctva štátu. Počas prechodu frontu bol takmer úplne vyrabovaný a v roku 1949 sa začalo s jeho opravou. V súčasnosti sa tu nachádza regionálne múzeum s archeologickými i historickými zbierkami, vozárňou a v blízkej sýpke aj s etnografickou expozíciou. Oltár a zvon z hradnej kaplnky boli v roku 1997 prenesené do novopostaveného kostola sv. Andreja. Z hradu je prekrásny výhľad na okolie, vidieť tiež zrúcaninu poľského obranného hradu v Čorštíne [Czorsztyn] i priehradu, ktorá výrazne zmenila výzor krajiny. O jej výstavbe sa možno dozvedieť viac v informačno-výstavnom pavilóne, pričom navštíviť možno tiež vodnú elektráreň. Pod úpätím hradu sa nachádza prístavisko, kde sa dá nastúpiť a previesť na vyhliadkových lodiach alebo gondolách po Čorštínskom jazere. Hlavnú cestu lemuje množstvo stánkov s rôznymi suvenírmi a vyhľadávanou atrakciou je iluzionistický obraz umiestený nad priehradou.