Nedeca

Nedeca je jednou z najväčších zamagurských obcí, v ktorej sa snúbi história s modernou turistickou infraštruktúrou, poskytujúcou možnosti aktívneho využitia voľného času počas celého roku. Obec bola založená na starej obchodnej ceste, na majetkoch pánov z Lomnice, pričom prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1320, kedy už existovala.

Začiatkom 14. storočia tu stál aj dnešný rímskokatolícky kostol sv. Bartolomeja s dodnes zachovanými gotickými oknami, portálmi a krížovou klenbou. V jeho interiéri možno nájsť viacero vzácnych pamiatok ako erb pravdepodobných fundátorov – pánov z Lomnice, triptych vyobrazujúci život a umučenie sv. Bartolomeja z roku 1452, či nedávno odkryté fresky a nápisy z konca 14. a začiatku 15. storočia. Pompéznosť interiéru dodáva hlavný barokový oltár a bočné oltáre v rokokovom štýle. Ku kostolu bola v 18. storočí dobudovaná kaplnka Panny Márie Bolestnej s rokokovým oltárom. Okrem nej sa v obci nachádzajú ďalšie tri kaplnky zo 17. a 18. storočia, a to kaplnka sv. Apoštola Bartolomeja, nadväzujúca na kult patróna obce, kaplnka sv. Michala Archanjela a kaplnka sv. Rozálie, ktorá mala ochrániť obyvateľov pred epidémiami.

Obyvatelia sa v minulosti venovali najmä poľnohospodárstvu a chovu dobytka i oviec. Ako v tom čase vyzeralo typické obydlie, náradie a život miestnych ľudí si môžete pozrieť v súkromnom etnografickom múzeu Jozefa Ivančáka, pričom aj samotnej v obci sa zachovalo niekoľko typických dreveníc s hospodárskymi budovami. V okolitých hornatejších terénoch sa dodnes nachádzajú salaše, kde si môžete kúpiť čerstvé mliečne výrobky ako syry, bryndzu, či žinčicu. V 19. storočí Nedečania podporili vzmáhajúce sa slovenské národné hnutie v Uhorsku a pripojili sa k pozdravnému listu prvému predsedovi Matice slovenskej, banskobystrickému biskupovi Štefanovi Moyzesovi. Na prelome 19. a 20. storočia sa časť miestnych obyvateľov vysťahovala do USA a Kanady, čo okrem iného pripomína pomník pri kostole, ktorý vybudovali vo vojne padlým rodákom práve miestni Slováci vysťahovaní do Pittsburghu. Obce Nedeca sa veľmi bolestne dotkli udalosti ohľadom česko-slovensko-poľských hraničných sporov po skončení prvej svetovej vojny, počas ktorých boli členmi tzv. spišsko-oravskej légie zavraždení slovenský richtár Valentín Stronček i miestny sluha. Napriek tomu i skutočnosti, že Nedečania podpísali v roku 1919 petíciu za zotrvanie v Československu, bola obec v roku 1920 rozhodnutím Veľvyslaneckej rady mierovej konferencie v Paríži pričlenená k Poľsku, čo sa pre odpor obyvateľstva fakticky podarilo dosiahnuť až vyhlásením stanného práva. Po vypuknutí druhej svetovej vojny spojenej s ťažením slovenských vojsk proti Poľsku bola Nedeca inkorporovaná späť ku Slovensku a v roku 1945 opäť k Poľsku, kde leží dodnes. V povojnovom období sa obec stala niekoľkokrát obeťou lúpežných prepadov ozbrojenej skupiny pod vedením Józefa Kuraša „Ogňa“, ktorá v roku 1946 zavraždila miestneho obyvateľa Michala Kužeľa (1889-1946) a prinútila k úteku viacero slovenských rodín, ktoré sa vysťahovali do Československa.

V Nedeci ešte aj v súčasnosti žije pomerne početné slovenské obyvateľstvo združené do miestnej skupiny Spolku Slovákov v Poľsku. Raz týždenne sa v miestnom kostole konajú slovenské omše a na nižšom i vyššom stupni základnej školy sa vyučuje slovenský jazyk. Z Nedece pochádzal známy slovenský herec Michal Dočolomanský (1942-2008), ktorý sa narodil v budove niekdajšej školy, čo pripomína tu umiestnená pamätná tabuľa. Keďže táto významná legenda slovenského filmu nemá hrob, pretože po smrti bol jeho popol rozsypaný, je táto tabuľa jedným z mála pietnych miest, kde si možno uctiť jeho pamiatku. Okrem slovenskej menšiny žije v súčasnosti v obci aj rómska menšina, pričom práve v Nedeci uzrel svetlo sveta známy rómsky husľový virtuóz, ktorého dnes nazývajú „čardášovým kráľom“, Miklosz Deki Czureja (*1958). V obci možno nájsť tiež stopy po židovskom obyvateľstve, ktorého prítomnosť pripomína židovský cintorín.

Z hľadiska turistického ruchu je v súčasnosti Nedeca atraktívnou destináciou počas celého roku. V lete možno využiť pláže a kúpaliská pri Čorštínskom jazere [Jezioro Czorsztyńskie] s celou škálou doplnkových služieb ako napríklad stánky s občerstvením, volejbalové ihrisko, či prístavisko plachetníc. S povolením možno na ústí potokov Nedečanka a Kacvín loviť ryby. Neďaleko jazera sa nachádza Zábavný park s rôznymi atrakciami a Park miniatúr, kde možno obdivovať zmenšeniny historických a prírodných zaujímavostí Spiša, Oravy a Podhalia, vrátane pokusov o rekonštrukcie dnes už neexistujúcich objektov. V zime je zas k dispozícii lyžiarsky areál Polana Sosny ležiaci blízko slovensko-poľského hraničného priechodu s troma vlekmi a siedmymi trasami rôznych obtiažností, prírodným klziskom, požičovňou lyží i korčulí, lyžiarskou školou, umelým zasnežovaním, osvetlením, bezplatným parkoviskom, herňou a ubytovacími i gastronomickými službami. Cez obec navyše vedú viaceré značené cyklistické, pešie i bežkárske trasy, ale okolitú krajinu môžete obdivovať tiež z konského sedla. Pre návštevníkov je dispozícii široká paleta ubytovacích kapacít od súkromných domov, cez penzióny po agroturistické hospodárstva a hotely s prekrásnym výhľadom na neďaleký hrad, jazero, či pieninskú prírodu. Verejné služby dopĺňa športové ihrisko, zverolekáreň, obchody s potravinami a rozličným tovarom, pošta, knižnica, čerpacia stanica, banka i bankomat. V Nedeci má svoje sídlo taktiež Gminné kultúrne stredisko, pri ktorom fungujú folklórne súbory Čardáš a Dunajec. Každoročne v zime táto inštitúcia organizuje súťažné podujatie spišských umeleckých zoskupení Spišské zvyky a v lete Spišskú vatru. Pod gesciou strediska sa koná vždy v inej spišskej obci z gminy Nižné Lapše rozlúčka s letom spojená s poďakovaním za úrodu, súťažou o najkrajší dožinkový veniec a najkrajšie upravenú záhradku tzv. Gminné dožinky. Pri hranici so Slovenskom sa nachádza prírodný amfiteáter, kde sa okrem iného uskutočňuje gminná Paráda dychoviek.

tsp logo flaga

Kontaktné informácie

ADRESA
ul. św. Filipa 7,
Kraków, 31-150
POĽSKO

OTVÁRACIE HODINY
Pondelok až piatok
8.00 – 16.00 hod.

E-mailová adresa
zg@tsp.org.pl

Projekt realizovaný za podpory Ministra vnútra a administratívy