Začiatkom 14. storočia tu stál aj dnešný rímskokatolícky kostol sv. Bartolomeja s dodnes zachovanými gotickými oknami, portálmi a krížovou klenbou. V jeho interiéri možno nájsť viacero vzácnych pamiatok ako erb pravdepodobných fundátorov – pánov z Lomnice, triptych vyobrazujúci život a umučenie sv. Bartolomeja z roku 1452, či nedávno odkryté fresky a nápisy z konca 14. a začiatku 15. storočia. Pompéznosť interiéru dodáva hlavný barokový oltár a bočné oltáre v rokokovom štýle. Ku kostolu bola v 18. storočí dobudovaná kaplnka Panny Márie Bolestnej s rokokovým oltárom. Okrem nej sa v obci nachádzajú ďalšie tri kaplnky zo 17. a 18. storočia, a to kaplnka sv. Apoštola Bartolomeja, nadväzujúca na kult patróna obce, kaplnka sv. Michala Archanjela a kaplnka sv. Rozálie, ktorá mala ochrániť obyvateľov pred epidémiami.

Obyvatelia sa v minulosti venovali najmä poľnohospodárstvu a chovu dobytka i oviec. Ako v tom čase vyzeralo typické obydlie, náradie a život miestnych ľudí si môžete pozrieť v súkromnom etnografickom múzeu Jozefa Ivančáka, pričom aj samotnej v obci sa zachovalo niekoľko typických dreveníc s hospodárskymi budovami. V okolitých hornatejších terénoch sa dodnes nachádzajú salaše, kde si môžete kúpiť čerstvé mliečne výrobky ako syry, bryndzu, či žinčicu. V 19. storočí Nedečania podporili vzmáhajúce sa slovenské národné hnutie v Uhorsku a pripojili sa k pozdravnému listu prvému predsedovi Matice slovenskej, banskobystrickému biskupovi Štefanovi Moyzesovi. Na prelome 19. a 20. storočia sa časť miestnych obyvateľov vysťahovala do USA a Kanady, čo okrem iného pripomína pomník pri kostole, ktorý vybudovali vo vojne padlým rodákom práve miestni Slováci vysťahovaní do Pittsburghu. Obce Nedeca sa veľmi bolestne dotkli udalosti ohľadom česko-slovensko-poľských hraničných sporov po skončení prvej svetovej vojny, počas ktorých boli členmi tzv. spišsko-oravskej légie zavraždení slovenský richtár Valentín Stronček i miestny sluha. Napriek tomu i skutočnosti, že Nedečania podpísali v roku 1919 petíciu za zotrvanie v Československu, bola obec v roku 1920 rozhodnutím Veľvyslaneckej rady mierovej konferencie v Paríži pričlenená k Poľsku, čo sa pre odpor obyvateľstva fakticky podarilo dosiahnuť až vyhlásením stanného práva. Po vypuknutí druhej svetovej vojny spojenej s ťažením slovenských vojsk proti Poľsku bola Nedeca inkorporovaná späť ku Slovensku a v roku 1945 opäť k Poľsku, kde leží dodnes. V povojnovom období sa obec stala niekoľkokrát obeťou lúpežných prepadov ozbrojenej skupiny pod vedením Józefa Kuraša „Ogňa“, ktorá v roku 1946 zavraždila miestneho obyvateľa Michala Kužeľa (1889-1946) a prinútila k úteku viacero slovenských rodín, ktoré sa vysťahovali do Československa.

V Nedeci ešte aj v súčasnosti žije pomerne početné slovenské obyvateľstvo združené do miestnej skupiny Spolku Slovákov v Poľsku. Raz týždenne sa v miestnom kostole konajú slovenské omše a na nižšom i vyššom stupni základnej školy sa vyučuje slovenský jazyk. Z Nedece pochádzal známy slovenský herec Michal Dočolomanský (1942-2008), ktorý sa narodil v budove niekdajšej školy, čo pripomína tu umiestnená pamätná tabuľa. Keďže táto významná legenda slovenského filmu nemá hrob, pretože po smrti bol jeho popol rozsypaný, je táto tabuľa jedným z mála pietnych miest, kde si možno uctiť jeho pamiatku. Okrem slovenskej menšiny žije v súčasnosti v obci aj rómska menšina, pričom práve v Nedeci uzrel svetlo sveta známy rómsky husľový virtuóz, ktorého dnes nazývajú „čardášovým kráľom“, Miklosz Deki Czureja (*1958). V obci možno nájsť tiež stopy po židovskom obyvateľstve, ktorého prítomnosť pripomína židovský cintorín.

Z hľadiska turistického ruchu je v súčasnosti Nedeca atraktívnou destináciou počas celého roku. V lete možno využiť pláže a kúpaliská pri Čorštínskom jazere [Jezioro Czorsztyńskie] s celou škálou doplnkových služieb ako napríklad stánky s občerstvením, volejbalové ihrisko, či prístavisko plachetníc. S povolením možno na ústí potokov Nedečanka a Kacvín loviť ryby. Neďaleko jazera sa nachádza Zábavný park s rôznymi atrakciami a Park miniatúr, kde možno obdivovať zmenšeniny historických a prírodných zaujímavostí Spiša, Oravy a Podhalia, vrátane pokusov o rekonštrukcie dnes už neexistujúcich objektov. V zime je zas k dispozícii lyžiarsky areál Polana Sosny ležiaci blízko slovensko-poľského hraničného priechodu s troma vlekmi a siedmymi trasami rôznych obtiažností, prírodným klziskom, požičovňou lyží i korčulí, lyžiarskou školou, umelým zasnežovaním, osvetlením, bezplatným parkoviskom, herňou a ubytovacími i gastronomickými službami. Cez obec navyše vedú viaceré značené cyklistické, pešie i bežkárske trasy, ale okolitú krajinu môžete obdivovať tiež z konského sedla. Pre návštevníkov je dispozícii široká paleta ubytovacích kapacít od súkromných domov, cez penzióny po agroturistické hospodárstva a hotely s prekrásnym výhľadom na neďaleký hrad, jazero, či pieninskú prírodu. Verejné služby dopĺňa športové ihrisko, zverolekáreň, obchody s potravinami a rozličným tovarom, pošta, knižnica, čerpacia stanica, banka i bankomat. V Nedeci má svoje sídlo taktiež Gminné kultúrne stredisko, pri ktorom fungujú folklórne súbory Čardáš a Dunajec. Každoročne v zime táto inštitúcia organizuje súťažné podujatie spišských umeleckých zoskupení Spišské zvyky a v lete Spišskú vatru. Pod gesciou strediska sa koná vždy v inej spišskej obci z gminy Nižné Lapše rozlúčka s letom spojená s poďakovaním za úrodu, súťažou o najkrajší dožinkový veniec a najkrajšie upravenú záhradku tzv. Gminné dožinky. Pri hranici so Slovenskom sa nachádza prírodný amfiteáter, kde sa okrem iného uskutočňuje gminná Paráda dychoviek.