Patrí medzi zamagurské osady založené na tzv. kopaničiarskom práve, keď vlastník nedeckého panstva Juraj Horvát v úsilí zvýšiť zisky zo svojich majetkov začal koncom 16. storočia sústreďovať voľne žijúce obyvateľstvo do trvalých sídlisk, ale na regulárnu obec sa vyvinula až v nasledujúcom storočí.

Obyvateľstvo sa živilo najmä pastierstvom, prácou v lesoch a poľnohospodárstvom. Najstaršie zachované objekty v Lapšanke sú prícestné kaplnky. Kaplnka Nepoškvrnenej Panny Márie z roku 1872 stojí na mieste, kde v minulosti pochovávali samovrahov, utopencov, obesencov a ľudí, ktorí zomreli na choleru. Ďalšia kaplnka Panny Márie Čenstochovskej z roku 1928 sa nachádza na prekrásnom pozadí panorámy Tatier, a preto je často vyhľadávaným a fotografovaným objektom turistov. Bola postavená, aby zvonením upozorňovala na prichádzajúcu búrku a zároveň rozháňala mraky a odháňala mytologických „chmúrnikov”, ktorí mali búrky spôsobovať. Pri jednom takomto zvonení tu zahynul zásahom blesku miestny obyvateľ. Kult Panny Márie sa objavuje aj pri ďalších dvoch kaplnkách, a to kaplnke Panny Márie a kaplnke Svätej Trojice, ktorá bola premenovaná na kaplnku Panny Márie z Lourdes. Začiatkom 20. storočia bol v obci postavený aj murovaný rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho, ktorý je filiálnym kostolom Vyšných Lápš.

Lapšanka je veľmi atraktívna predovšetkým svojou malebnou prírodou, čistým vzduchom, tichom, lesmi plnými zveri, húb a iných lesných plodov. Všímavý pozorovateľ tu zároveň môže nájsť stopy po zákopoch z obdobia druhej svetovej vojny. Počas pekných slnečných dní je z tunajšieho horského sedla jeden z najkrajších výhľadov na Tatry a Spišskú Maguru.

Cez obec prechádzajú viaceré značené pešie a cyklistické trasy, okrem iného aj na slovensko-poľský hraničný prechod do obce Osturňa. V zime sa po nich návštevníci môžu previesť tiež na saniach. Ubytovanie v Lapšanke je možné v súkromných domoch, pričom základné potreby možno nakúpiť v miestnom obchode s rozličným tovarom.