Obyvatelia sa živili najmä pastierstvom a poľnohospodárstvom, pričom sa v obci dodnes zachovali typické drevené usadlosti – zagrody i tradícia pasenia oviec a výroby syra. V novoveku tu zemepáni zriadili dvorskú pálenicu, ktorej výrobky boli dovážané do panských pivníc v neďalekom Fridmane.

Na prelome 19 a 20. sto­ročia si obyvatelia postavili murovaný kostolík, ktorý bol v 80. rokoch 20. storočia prebudovaný na väčší rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa. V medzivojnovom období bolo nad obcou vybudované rekreačné sídlo Wichrówka, kde sa počas druhej svetovej vojny stretávali kuriéri a v samotnom Durštíne františkánsky kláštor sv. Salvatora z Horty, ktorý však koncom 20. storočia vyhorel a na jeho mieste bol vystavaný nový kláštor s evanjelizačným a oddychovým strediskom pre klerikov, katolícku mládež i komunity mníšskeho rádu minoritov, s možnosťou ubytovania, kaplnkou a refektárom.

V obci sa nachádza aj dom ženského mníšskeho rádu – Sestier z rehole Nepoškvrneného počatia Najsvätejšej Panny Márie s peknou drevenou kaplnkou sv. Ducha.
Prekrásna príroda s jedinečnou flórou a faunou v objatí priľahlých, čiastočne zalesnených vápencových skál efektných tvarov, rozhodených po rozľahlých lúkach, určite nadchne milovníkov prírody, nadšencov horskej turistiky i nenáročného horolezectva. Neoznačenými chodníkmi možno vyjsť na spomínané vápencové skaly, odkiaľ sa naskytajú prekrásne výhľady na panorámu Tatier, Gorce, Pieniny i Čorštínske jazero [Jezioro Czorsztyńskie]. Cez obec vedie tiež niekoľko značených peších i cyklistických chodníkov. V Durštíne je možné sa ubytovať v súkromných domoch a základné potreby nakúpiť v obchode s miešaným tovarom.