Repiská

Repiská patria medzi najvyššie položené obce na Zamagurí. Ich počiatky sú spojené s úsilím vlastníka nedeckého panstva Juraja Horváta sústreďovať voľne žijúce obyvateľstvo do trvalých sídlisk, kde malo poľnohospodársky obrábať ešte neobsadenú pôdu.

Na tento účel dostali osadníci presne vymerané pozemky, avšak kopaničiarov tu žijúcich v samostatných folvarkoch sa zemepánovi nepodarilo prinútiť, aby sa usadili v sústredenej obci a preto majú Repiská dodnes roztratenú sídelnú štruktúru.

Na regulárnu osadu sa vyvinuli až koncom 17. a začiatkom 18. storočia spojením viacerých osád, nesúcich mená prvých osadníkov, a to: Bryjov potok ležiaci v údolí, Vojtičkov potok a Grocholov potok vysunuté smerom k Lapšanke, dnes už neobývaný Madejov potok a najvyššie položené Pavliky. Obyvateľstvo týchto častí sa živilo hlavne pastierstvom, ktoré dopĺňalo pestovaním vhodných plodín ako repa či zemiaky a prácou v lesoch. Obec však bola v okolí známa aj bylinkárstvom a vykonávaním rôznych magických úkonov, s čím sa tu možno stretnúť ešte aj v súčasnosti. V 19. a 20. storočí sa viacero Repišťanov vysťahovalo do Ameriky a v povojnovom období, po pripojení k Poľsku, do vtedajšieho Československa. Časť obyvateľov obce je slovenskej národnosti. Sú združení v dvoch miestnych skupinách Spolku Slovákov v Poľsku: v Bryjovom potoku, kde sa nachádza slovenská klubovňa a v Grocholovom potoku, kde spadajú aj Slováci z Vojtičkovho potoka.

Repiská sú vhodným miestom na relax v pokojom vysokohorskom prostredí s čistým vzduchom, lesmi a lúkami so vzácnou podtatranskou flórou a faunou. Naďalej je tu uchovávaná salašnícka tradícia a na jednotlivých stráňach tak možno vidieť pasúce sa ovečky i salaše s čerstvými mliečnymi výrobkami. V zime možno vy­užiť terén na lyžovanie – v samotnej obci síce funguje len jeden lyžiarsky vlek, ale v blízkom okolí je na výber z množstva ďalších lyžiarskych atrakcií. Vysokohorská poloha je zárukou prekrásnych prírodných scenérií a po výstupe na okolité vrchy, napr. Pavlikov vrch [Pawlików Wierch] (1016 m n.m.), ­Vrchovinu [Wierchowina] (963 m n.m.), či Sarnovskú grapu [Sarnowska Grapa] (935 m n.m.), možno obdivovať malebné horské panorámy, údolím sa vinúcu rieku Bialku i okolité obce Jurgov, Białku, Brzegi a Čiernu Horu. Cez jednotlivé osady prechádza tiež niekoľko značených peších turistických trás a na svoje si prídu aj vyznávači horskej cykloturistiky . Ubytovanie a stravovanie je možné v súkromných domoch a penziónoch, pričom k dispozícii sú tiež obchody s potravinami a zmiešaným tovarom.

V Grocholovom potoku sa nachádza mníšsky dom Kongregácie mariánskych kňazov, kde sa okrem ubytovania a stravovania, organizujú rôzne podujatia náboženského charakteru. Neďaleko tohto domu vybudovali obyvatelia Grocholovho a Vojtičkovho potoka v rokoch 1953 – 1957 drevený kostolík Panny Márie ustavičnej pomoci, ktorý sa viac približuje podhaľanskej architektúre. O 40 rokov neskôr vybudovali kostol Božieho milosrdenstva aj obyvatelia Bryjovho potoka. Zo sakrálnych stavieb sa v katastrálnom území obce nachádzajú pre Zamagurie typické prícestné kaplnky. Jedna je pri poľnej ceste do Vyšných Lápš, ktorá je nazývaná aj „cestou mŕtvych“, keďže v minulosti nemala obec vlastný cintorín a tadiaľto vozili mŕtvych na najbližšie miesto večného odpočinku. Začiatkom 20. storočia boli vybudované cintoríny s kaplnkami aj v Grocholovom potoku a Bryjovom potoku. Miestne zvyky a tradície udržiava regionálny súbor Tri potoky i miestna ľudová kapela.

tsp logo flaga

Kontaktné informácie

ADRESA
ul. św. Filipa 7,
Kraków, 31-150
POĽSKO

OTVÁRACIE HODINY
Pondelok až piatok
8.00 – 16.00 hod.

E-mailová adresa
zg@tsp.org.pl

Projekt realizovaný za podpory Ministra vnútra a administratívy