Na tento účel dostali osadníci presne vymerané pozemky, avšak kopaničiarov tu žijúcich v samostatných folvarkoch sa zemepánovi nepodarilo prinútiť, aby sa usadili v sústredenej obci a preto majú Repiská dodnes roztratenú sídelnú štruktúru.

Na regulárnu osadu sa vyvinuli až koncom 17. a začiatkom 18. storočia spojením viacerých osád, nesúcich mená prvých osadníkov, a to: Bryjov potok ležiaci v údolí, Vojtičkov potok a Grocholov potok vysunuté smerom k Lapšanke, dnes už neobývaný Madejov potok a najvyššie položené Pavliky. Obyvateľstvo týchto častí sa živilo hlavne pastierstvom, ktoré dopĺňalo pestovaním vhodných plodín ako repa či zemiaky a prácou v lesoch. Obec však bola v okolí známa aj bylinkárstvom a vykonávaním rôznych magických úkonov, s čím sa tu možno stretnúť ešte aj v súčasnosti. V 19. a 20. storočí sa viacero Repišťanov vysťahovalo do Ameriky a v povojnovom období, po pripojení k Poľsku, do vtedajšieho Československa. Časť obyvateľov obce je slovenskej národnosti. Sú združení v dvoch miestnych skupinách Spolku Slovákov v Poľsku: v Bryjovom potoku, kde sa nachádza slovenská klubovňa a v Grocholovom potoku, kde spadajú aj Slováci z Vojtičkovho potoka.

Repiská sú vhodným miestom na relax v pokojom vysokohorskom prostredí s čistým vzduchom, lesmi a lúkami so vzácnou podtatranskou flórou a faunou. Naďalej je tu uchovávaná salašnícka tradícia a na jednotlivých stráňach tak možno vidieť pasúce sa ovečky i salaše s čerstvými mliečnymi výrobkami. V zime možno vy­užiť terén na lyžovanie – v samotnej obci síce funguje len jeden lyžiarsky vlek, ale v blízkom okolí je na výber z množstva ďalších lyžiarskych atrakcií. Vysokohorská poloha je zárukou prekrásnych prírodných scenérií a po výstupe na okolité vrchy, napr. Pavlikov vrch [Pawlików Wierch] (1016 m n.m.), ­Vrchovinu [Wierchowina] (963 m n.m.), či Sarnovskú grapu [Sarnowska Grapa] (935 m n.m.), možno obdivovať malebné horské panorámy, údolím sa vinúcu rieku Bialku i okolité obce Jurgov, Białku, Brzegi a Čiernu Horu. Cez jednotlivé osady prechádza tiež niekoľko značených peších turistických trás a na svoje si prídu aj vyznávači horskej cykloturistiky . Ubytovanie a stravovanie je možné v súkromných domoch a penziónoch, pričom k dispozícii sú tiež obchody s potravinami a zmiešaným tovarom.

V Grocholovom potoku sa nachádza mníšsky dom Kongregácie mariánskych kňazov, kde sa okrem ubytovania a stravovania, organizujú rôzne podujatia náboženského charakteru. Neďaleko tohto domu vybudovali obyvatelia Grocholovho a Vojtičkovho potoka v rokoch 1953 – 1957 drevený kostolík Panny Márie ustavičnej pomoci, ktorý sa viac približuje podhaľanskej architektúre. O 40 rokov neskôr vybudovali kostol Božieho milosrdenstva aj obyvatelia Bryjovho potoka. Zo sakrálnych stavieb sa v katastrálnom území obce nachádzajú pre Zamagurie typické prícestné kaplnky. Jedna je pri poľnej ceste do Vyšných Lápš, ktorá je nazývaná aj „cestou mŕtvych“, keďže v minulosti nemala obec vlastný cintorín a tadiaľto vozili mŕtvych na najbližšie miesto večného odpočinku. Začiatkom 20. storočia boli vybudované cintoríny s kaplnkami aj v Grocholovom potoku a Bryjovom potoku. Miestne zvyky a tradície udržiava regionálny súbor Tri potoky i miestna ľudová kapela.