S takýmto pomenovaním sa môžeme stretnúť aj v iných obciach na Slovensku, pričom tento pojem označoval určitú odľahlú miestnu časť. Obec bola založená na starej obchodnej ceste, na zamagurských majetkoch pánov z Lomnice. Obyvateľstvo sa živilo zväčša poľnohospodárstvom, pričom dodnes sa v obci zachovali unikátne dômyselné sklady obilia, tzv. sypance.

Boli postavené z dreva a zvonku zamazané hrubou vrstvou hliny, vďaka čomu sa v nich udržiavala relatívne stála teplota. Drevené sedlové striešky boli nasadené tak, aby ich v prípade požiaru bolo možné ľahko zhodiť a ochrániť obilie pred vzplanutím. Z hospodárskych budov sa pri jednom z vodopádov na miestnom potoku v blízkosti kostola zachovalo ešte torzo mlyna a píly z 18. storočia. Spomínaný vodopád padá z výšky približne 7 metrov, čím sa zaradzuje medzi najväčšie vodopády vo vonkajších Karpatoch. Spoločne s druhým vodopádom nachádzajúcim sa v miestnej lokalite Pod uplazom tvorí jednu z miestnych turistických atrakcií.

Dominantou obce je murovaný rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, ktorý bol vybudovaný najneskôr začiatkom 15. storočia, pričom niekoľkokrát vyhorel a menil svoju podobu. V interiéri prevláda bohatá baroková a rokoková výzdoba . Na jednom zo svorníkov možno vidieť erb pánov z Lomnice a zachovali sa tu taktiež viaceré slovenské nápisy. Medzi najvzácnejšie predmety patrí bohato zdobená, pozlátená monštrancia z konca 17. storočia, pochádzajúca až z Ausburgu. Zaujímavosťou je, že jeden z kacvínskych zvonov, ktorý mal pravdepodobne poslúžiť počas prvej svetovej vojny zbrojárskemu priemyslu, nebol roztavený a v súčasnosti ho možno vidieť v múzeu Ostrihome. Zo sakrálnych stavieb sa v obci nachádza ešte šesť kaplniek, z ktorých tri pochádzajú z 18. storočia. Najstaršia z nich, kaplnka Panny Márie Snežnej bola podľa tradície postavená ako votívna obeť po veľkej morovej epidémii. Na začiatku obce sa nachádza ďalšia kaplnka sv. Trojice, na cintoríne kaplnka sv. Kataríny, pri kostole kaplnka Krista kráľa, v hornej časti smerom na Veľkú Frankovú kaplnky sv. Bernardety a sv. Vojtecha. Za kultúrnu pamiatku bola vyhlásená tiež budova starej slovenskej školy postavená koncom 19. storočia neďaleko kostola. V tomto období sa Kacvínčania aktívne zapájali do slovenského národného hnutia v Uhorsku, keď podpísali petíciu určenú panovníkovi Františkovi Jozefovi za používanie slovenčiny na školách a úradoch i za zrovnoprávnenie Slovákov s Maďarmi.

Početná slovenská národnostná menšina žije v Kacvíne aj v súčasnosti. Je združená v miestnej skupine Spolku Slovákov v Poľsku, ktorá tu spravuje svoj kultúrny stánok – Slovenský dom so slovenskou knižnicou. Nacvičuje v ňom tiež krajanská dychovka a uskutočňujú sa rôzne krajanské podujatia ako napr. oblátkové stretnutie, súťaž Poznaj Slovensko – vlasť svojich predkov a iné. Slovenský jazyk sa vyučuje aj na miestnej nižšej základnej škole a každú nedeľu sa v miestnom kostole koná slovenská sv. omša. Z obce pochádzalo niekoľko osobností umeleckého a spoločenského života, ako významný muzikológ a prvý rektor Vysokej školy múzických umení v Bratislave Ján Strelec (1893-1975), rektor košického seminára Jakub Šefčík (1902-1975), či dlhoročný šéfredaktor jedného z prvých povojnových časopisov na Zamagurí Život Ján Špernoga (1938-2008). Regionálne tradície a zvyky udržiava tiež miestny folklórny súbor, pričom obyvateľov oblečených v tradičných ľudových krojoch možno vidieť ešte aj dnes, a to najmä počas tunajších cirkevných slávností.

Poloha Kacvína mimo hlavných ciest umožňuje oddych v tichom a pokojnom prostredí. V peknej prírode možno nájsť viacero malebných zákutí ako už spomínané vodopády, minerálny prameň so silným vajcovým zápachom, pričom aj blízke vrchy poskytujú prekrásne výhľady na okolitú krajinu. Z Krížovej hory (767 m n.m.) je za pekného počasia vidieť na Tatry, Pieniny s Troma korunami i Gorce. Na Kacvínskom potoku možno s povolením loviť ryby. Cez obec vedú značené pešie i cyklistické chodníky, okrem iného tiež cez hraničný priechod Kacvín – Veľká Franková. Časť trasy možno absolvovať aj na koni. Neďaleko od hraničného priechodu sa nachádza lyžiarsky svah s dĺžkou 330 m a prevýšením 65 m, s vlekom, umelým osvetlením, veľkým parkoviskom i možnosťou občerstvenia. To všetko je doplnené pomerne dobre rozvinutou sieťou ubytovacích kapacít. V obci sa nachádza aj športové ihrisko, stravovacie zariadenie a obchody s potravinami i rozličným tovarom.