Časopis Život – tlačový orgán Spolku Slovákov v Poľsku. Časopis Život je slovenským mesačníkom vychádzajúcim nepretržite od r. 1958, a od momentu svojho vzniku je odzrkadlením života slovenskej národnostnej menšiny žijúcej v Poľsku. Vydávanie časopisu je priamo spojené s činnosťou slovenských spolkov, ktoré na rozhraní rokov pôsobili na území Poľska. V roku l957 slovenské spolky pôsobiace na Spiši a Orave sa aktívne zapojili do vzniknutého v tomto období celoštátneho Sociálno-kultúrnej spoločnosti Čechov a Slovákov v Poľsku so sídlom ústredných orgánov vo Varšave, ktoré od júna l958 začalo vydávať mesačník s názvom Život, ktorý sa stál jeho tlačovým orgánom a postupne dôležitým článkom spoločenského života slovenskej národnostnej menšiny v Poľsku. Prvé príležitostné číslo tohto časopisu vyšlo pri príležitosti I. zjazdu Spolku, nazvané Krajanský život,  bolo vydané na rozmnožovacom stroji a venované prevažne problematike vznikajúceho celoštátneho spolku. Ďalšie dve čísla, január a február – marec l958, vyšli s novým názvom „Život”, ako príležitostné jednodňové vydania vo formáte B3, o. i. v súvislosti s blížiacimi sa voľbami do snemu a národných výborov, na čo získal vtedajší výbor Spolku dve jednorazové povolenia.

Prvý názov, Krajanský život, navrhnutý činiteľmi Spolku, nebol vtedajšími orgánmi akceptovaný. Ostal preto skrátený názov Život, ktorý pretrval do dnešného dňa. Prvým šéfredaktorom mesačníka Život a súčasne predsedom Ústredného výboru Sociálno-kultúrnej spoločnosti Čechov a Slovákov v Poľsku sa stal Slovák z Varšavy, Adam Chalupec (príbuzný Poli Negri – Barbary Apolonii Chalupcovej). Veľa pracovnej energie venoval časopisu „Život” aj Miroslav Iringh, legendárny veliteľ slovenskej čaty 535 v AK, ktorá sa aktívne zapojila do Varšavského povstania. Priezvisko Adama Chalupca – ako šéfredaktora – bolo uvádzané v tiráži časopisu až od septembra l958. V číslach od 0 do 5 zloženie redakcie nebolo uvedené. Prvýkrát bolo publikované zloženie redakčného kolektívu v septembri: Adam Chalupec (šéfredaktor), Emil Benčík (tajomník redakcie), Augustín Bryja, Ignác Nižnik, Lýdia Mšalová, Alena Matelová, Hana Svočiková, Julia Berli-Wdowicka (grafička) a Bogusław Włodarski. Redakcia sídlila vo Varšave na Al. Jerozolimskich 47, a časopis – v súlade s rámcovými podmienkami povolenia – bol pridelený do Vydavateľstva „Prasa Krajowa” – RSW „Prasa”(Tlač) Varšava. Vznik samostatného časopisu pre slovenskú a českú menšinu v Poľsku, vychádzajúceho neustále dodnes, bol veľkou udalosťou v živote týchto komunít. Na časopis v slovenskom a českom jazyku existoval v tomto období veľký dopyt v Poľsku. Dokazuje to aj fakt, že už v nasledujúcom roku, l959, predplatné na území celej krajiny dosiahlo 13 700 odberateľov, a celkový tlačený náklad dosiahol hranicu dvadsať tisíc výtlačkov. Ťažko v tomto momente, po toľkých rokoch, ohodnotiť úroveň angažovanosti vtedajších činiteľov. Dá sa rozhodne povedať, že výzva Náš program, publikovaná predsedníctvom Ústredného výboru Sociálno-kultúrnej spoločnosti Čechov a Slovákov v Poľsku, uvedená v prvom príležitostnom čísle, splnila svoje poslanie. Boli to slová píšucej sa histórie:

„Milí krajania,

máte v rukách zvláštne vydanie časopisu „Život“. Prvý raz dostane sa vám do rúk list priamo v Poľsku tlačený a vydaný v materskej reči. Treba tú príležitosť využiť k tomu, aby si úprimne pohovoriť. Zaujímavé témy nám nechýbajú… Domnievame sa však, že každý krajan pociťuje potrebu výmeny myšlienok. Takú potrebu výmeny názorov pociťuje aj Ústredný Výbor našej Spoločnosti, ktorá už od niekoľko mesiacov rozvíja v našej zemi aktívnu činnosť. O tejto činnosti chceli by sme si práve s Vami porozprávať.“

Sociálno-kultúrna spoločnosť Čechov a Slovákov v Poľsku vznikla v marci 1957, ako výsledok činnosti organizačného výboru a celoštátneho zjazdu, ktorý sa uskutočnil v Krakove. V spoločnosti sa združili niektoré nezávislé zorganizované skupiny českých a slovenských národnostných menšín v Poľsku, ako aj nezorganizovaní dovtedy Česi a Slováci.

Spoločensko-kultúrny mesačník Život sa stál národnostným časopisom, zaoberajúcim sa všeobecnými spoločenskými otázkami slovenskej a českej národnostnej menšiny žijúcej v Poľsku. Dlhé roky sa zaoberá problematikou činnosti meniaceho sa krajanského hnutia Slovákov v Poľsku (do roku 1995 aj Čechov), zaoberá sa právnou situáciou tejto spoločenskej skupiny, jej asimilačnými problémami v rámci poľskej spoločnosti, ako jej úspechmi  a ťažkosťami. Dôležitými problémovými otázkami, ktoré sa systematicky opakujú  na  stránkach Života, sú problémy slovenského školstva v Poľsku, spojenia s vlasťou, ako aj národná  rovnoprávnosť. Život je rozhodne časopisom, ktorý si ako hlavný cieľ vytýčil otázku pestovania slovenského materinského jazyka a rozvoja slovenskej národnej identity a materinského jazyka Slovákov žijúcich v Poľsku (do roku 1945 aj českého jazyka). Vychádza neustále od svojho vzniku dodnes. V súčasnosti patrí do skupiny najstarších vydávaných národnostných časopisov v Poľsku. V minulosti vydávanie časopisu podporovalo Ministerstvo kultúry a umenia PR (do r. 2005) a v súčasnosti  Ministerstvo vnútra a administratívy PR vo forme účelových dotácií.        

Adam Chalupec bol šéfredaktorom Života do júna 1990. Od júla 1990 funkciu šéfredaktora prevzal redaktor Ján Špernoga a plnil ju do júla 2006, do odchodu do dôchodku. Od augusta 2006 je šéfredaktorkou Agáta Jendžejčíková. Sídlo redakcie Život sa nachádza v Krakove na ul. św. Filipa 7 a od r. 1993, po likvidácií RSW „Książka-Prasa-Ruch“, vydavateľom je Spolok Slovákov v Poľsku. Náklad časopisu Život v súčasnosti vynáša 2100 výtlačkov. Časopis je pripravovaný a v celku tlačený v Tlačiarni Spolku Slovákov Krakove, ofsetovou technikou, vo formáte A4 a s obsahom 44 plnofarebných strán. Kolportáž sa uskutočňuje prostredníctvom miestnych skupín a obvodov Spolku. V súčasnosti časopis Život je zasielaný do viacerých európskych štátov, USA, Kanady. V súčasnosti patrí k obsahovo a  ilustračné najbohatším časopisom pravidelné vychádzajúcim mimo hraníc Slovenska. Je to výsledok niekoľkoročnej práce meniacich sa redakčných kolektívov, práce nespočetnej skupiny korešpondentov, ako aj naďalej existujúceho záujmu v prostredí slovenskej národnostnej menšiny.