Obec Chyžné založili Thurzovci na prelome 16. a 17. storočia ako valašskú dedinu na lúkach v trstenskom chotári. Názov je odvodený od blízkeho chyžného – teda rýchlo tečúceho potoka. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1614, pričom okrem šoltýstva tu boli ešte štyri sedliacke rale.
V roku 1659 v Chyžnom žilo 472 katolíkov a 57 evanjelikov, spolu 529 ľudí. Počas kuruckých vojen koncom 17. storočia obec veľmi spustla a zvýšiť počet obyvateľov na úroveň spred konfliktov trvalo celé storočie. Obyvatelia sa živili chovom dobytka a roľníctvom, ale aj výrobou i predajom obvyklých poľnohospodárskych produktov a vykŕmených volov. V neskoršom období tu začali siať ľan, z ktorého vyrábali plátno a olej.
V druhej polovici 18. storočia kúpili Chyžňania od Lipničanov starý drevený kostol, ktorý slúžil až do počiatku 20. storočia, kedy postavili nový murovaný kostol, zasvätený sv. Anne. V 19. storočí sa v obci dolovala tiež železná ruda.
Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1880, uvádzajúceho po prvýkrát aj materinský jazyk, mala obec 329 domov a 1495 obyvateľov, z ktorých bolo 1438, teda 96,18% Slovákov.
V tomto období pulzoval v Chyžnom čulý slovenský národný život. Z obce pochádzali viaceré osobnosti, ktoré sa zúčastňovali osvety, prispievali do slovenských časopisov a boli členmi i podporovateľmi slovenských národných organizácií.
Z nich vynikal veľprepošt Banskobystrickej kapituly Tomáš Červeň (1793-1876), ktorý sa angažoval pri zakladaní slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom a ako člen delegácie Slovákov sa zúčastnil odovzdania Memoranda slovenského národa cisárovi Františkovi Jozefovi. Bol taktiež zakladajúcim členom a prvým pokladníkom najstaršej celonárodnej inštitúcie Slovákov Matice slovenskej, ktorej po smrti odkázal celý svoj majetok a stál aj pri zrode slovenskej cirkevnej organizácie Spolku svätého Vojtecha. Jeho zásluhou a s jeho podporou vyšli viaceré knihy v slovenskom jazyku.
V národnom hnutí sa angažovali taktiež ďalší rodáci z Chyžného ako Tomáš Červeň st. a Ján Kudlatiak, ktorí boli členmi Slovenského učeného tovarišstva, šíriaceho slovenský jazyk v písanej forme, či kňazi Daniel Laťák a Ján Laťák „Chyžniansky“ (1840-1911), ktorí prispievali článkami do slovenských periodík, pričom posledný menovaný bol mecénom slovenských spisovateľov i slovenského národného múzea.
Z Chyžného pochádzal tiež slovenský vlastenec, filológ, historik, geograf, kartograf a ďalší zo zakladajúcich členov Matice slovenskej Florián Červeň (1840-1928), ktorý bol autorom viacerých zemepisných a historických diel.
V roku 1920 bola obec Chyžné spolu s niekoľkými ďalšími oravskými obcami pripojená k Poľsku, v roku 1939 späť ku Slovensku a v roku 1945 opäť k Poľsku, kde leží dodnes. Po prvom i druhom pripojení k Poľsku sa viacero rodín vysťahovalo do Československa. Slováci, ktorí zostali v obci sa združili do spoločnej organizácie a zasadili sa o vytvorenie školy so slovenským vyučovacím jazykom. V neskoršom období sa tu slovenčina vyučovala iba ako nepovinný predmet a v súčasnosti sa už na miestnej škole nevyučuje. Pri miestnej skupine Spolku Slovákov v Poľsku v Chyžnom fungoval dlhé roky folklórny súbor Rombaň, udržiavajúci miestne zvyky a tradície.