História FS Spiš sa začala písať v roku 1948, krátko po založení Miestnej skupiny Spolku Čechov a Slovákov v Novej Belej. Bolo to veľmi spontánne, keď sa skupina nadšencov rozhodla, že chcú mať súbor, ktorý bude zastupovať obec na rozličných kultúrnych i spoločenských podujatiach doma i na okolí. O založenie sa postarali krajania František Chalúpka a Ján Cervás s pomocou učiteľa slovenského jazyka Kolomana Sobka, ktorý im poradil ako začať s organizáciou, nácvikmi a všemožne ich v tomto úsilí podporoval. Nácvik prebiehal v klubovni, pričom ani o kroje nebola núdza, veď každý mal doma svoj vlastný.

Po niekoľkých rokoch sa súbor stal súčasťou reprezentačného zoskupenia Obvodného výboru Spoločnosti Čechov a Slovákov na Spiši, ktorého členmi boli Novobeľania, Krempašania a Jurgovčania. Viedol ho Ján Cervás z Novej Belej v spolupráci s Alojzom Galušom z Krempách, Vojtechom Mačičákom z Jurgova. Členovia súboru sa vždy schádzali v niektorej zo spomenutých spišských obcí a nacvičovali, kde nacvičovali. Na toto obdobie si krajania spomínajú veľmi radi, pretože to bola zároveň príležitosť stretnúť sa a porozprávať o mnohých otázkach týkajúcich sa krajanského hnutia v jednotlivých obciach. Tým bol jednak zaistený kontakt krajanov a jednak sa vytváral pocit spolupatričnosti, čo prospelo i krajanským otázkam.

V roku 1972 prebral vedenie tohto súboru Jánov syn Emil Cervás a o štyri roky neskôr František Kurnát. Pod vedením Emila Cervása sa súbor zúčastnil na Podpolianskych slávnostiach v Detve, čo bolo pre všetkých členov veľkým vyznamenaním a zadosťučinením. Neskôr prišli spoločnému krajanskému folklórnemu zoskupeniu do cesty ťažkosti s dochádzkou na spoločný nácvik a to spôsobilo, že sa súbor začal postupne rozpadávať.

Spoločné nácviky sa opäť rozprúdili až v roku 1983. Vedúcim novobeľskej skupiny sa v tom čase stal Jozef Majerčak, jurgovskú skupinu viedla Anna Mačičáková. V roku 1985 sa jurgovská časť súboru odpojila a Novobeľania už ďalej pokračovali sami. Pred folklórnym súborom nastalo obdobie, kedy sa nevyhnutnou stala generačná výmena členov. Preto vedúci Jozef Majerčak založil spolu so sestrou Annou detský folklórny súbor Malí Beľania, do ktorého sa im podarilo získať mladých nádejných folkloristov.

V momente vzniku detského folklórneho súboru sa zdalo, že už nikdy nebude núdza o dorast pre FS Spiš, ale ako sa časom ukázalo táto, nebolo to tak. Keďže sa nekonali ďalšie kolá zápisov pre deti, už v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia, po odchode starších členov, FS Spiš opäť chýbal dorast. Keď už to vyzeralo tak, že sa súbor rozpadne a pekná tradícia niekoľkých generácií zanikne, podarilo sa získať niekoľkých záujemcov a postupne sa opäť činnosť rozhýbala. Podmienky pre nácvik neboli najlepšie, ale zanietenosť mladých ľudí pre folklór bola veľká, preto ich nič nedokázalo odradiť. Vďaka tomu už po niekoľkých rokoch práce FS Spiš opäť začal vystupovať.

Repertoár

Po prevzatí vedenia súboru mal vo svojom repertoári tance a spevy z regiónu Spiš a zvlášť z Novej Belej. Bol to vtedy jediný tanečný program. Chýbali v ňom obradové a zvykoslovné pásma. Už v roku 1979 začala choreografka Lalková zo Slovenska pripravovať scénickú podobu ohrávania májov, ale súboru sa nepodarilo s ním prezentovať. Až v čase, keď ho prevzal Jozef Majerčak bol tento program ním dopracovaný po choreografickej stránke. Ďalším zvykom spracovaným novým vedúcim bolo chodenie s betlehemom, s ktorým súbor vystúpil v roku 1984 na Goralskom karnevale v Bukowinie Tatrzańskej a získal za to čestné uznanie. Postupne boli do repertoáru zavádzané nové zvykoslovné pásma a obrady ako napr.: priadky, páranie peria, časti svadby – vohľady, čepčenie nevesty alebo rukovanie regrútov na vojnu. Podobne to bolo s tancami, boli spracované nové tanečné choreografie na základe zozbieraných informácií od najstarších obyvateľov obce. Zavedené boli tiež choreografie tancov z rozličných regiónov Slovenska. Vedúci sa zúčastnil I. folkloristického kurzu v Nowom Sączi. Získané informácie a schopnosti boli nápomocné pri spracovaní nových programov a choreografií pre súbor.

V súčasnosti má FS Spiš vo svojom repertoári tance a spevy zo severného Spiša. Základnými tancami sú: čardáš, polka, skrížená polka, goralská polka, „mazur“, valašský tanec. Vo svojom programe má aj zvykoslovné pásma ako ohrávanie májov, páračky, priadky, svadobné piesne, čepčenie nevesty, pytačky a podobne.

Krojové vybavenie

Súbor sa prezentuje v krojoch príznačných pre obec Nová Belá. Po prevzatí vedenia Jozefom Majerčakom, krojové vybavenie súboru bolo nekompletné. Časti mužského kroja boli rozpadnuté. Chýbala mužská obuv (krpce, čižmy). Zasa dievčatá na vystúpenia prichádzali vo vlastných krojoch (košele, sukne) a čižmy mali z vybavenia súboru. V priebehu niekoľkých rokov sa podarilo zadovážiť úplnú krojovú výbavu mužskú aj ženskú. Len čo sa objavila možnosť získania financií na nákup krojov, vedúci predložil takéto žiadosti. Väčšina krojového vybavenia bola získaná práve z rozličných projektov a grantov s malým vlastným podielom. V súčasnosti sa súbor prezentuje v kompletných krojoch, ktoré sú k dispozícií členom po celý čas a môžu ich používať aj pri súkromných akciách, čo má prispieť k udržiavaniu tradície. Mnohí členovia súboru majú tiež vlastné kroje, v ktorých sa prezentujú v súbore a na rozličných miestnych podujatiach.

Mužský kroj

Základný mužský kroj pozostáva z nohavíc šitých z bieleho súkna tzv. suknioki, spredu zdobené tzv. „cyframi“ (šnúrky spletené z červenej a tmavomodrej priadze), ľanovej košele s dlhým rukávom, dnes už bavlnenej, zeleného vyšívaného lajblíka, dlhšieho súkenného kabáta, kožucha, kožušteka a čierneho klobúka s červenou stuhou, ako aj z krpcov a vysokých kožených čižiem nazývanými „oficyrkami“. Malí chlapci a mládenci si obliekali voľakedy kroje s jednoduchšou výzdobou, kým mladí a ženatí muži mali kroje bohatšie vo výzdobe a občas aj z kvalitnejších látok. Boli samozrejme rozdiely v oblečení v závislosti od veku a majetkovej úrovne obyvateľov.

Ženský kroj

ženský kroj pozostáva z košele s dlhým alebo krátkym rukávom, sukne, ktorá bola v minulosti celá tkaná z ľanu tzv. „kanafoska“ s kabátikom, z červeného súkna janglii, zúbkovito vyrezaným, sukne a kabátika z pestrofarebného tibetu spojené so sebou. Spodnica sa voľakedy šila z ľanového plátna horšej kvality, v súčasnosti sa šije z bavlny. Ako obuv sa najčastejšie používali krpce. Vysoké čierne kožené čižmy s červeným lemovaním sa obúvali len sviatočne. V zime ženy používali krpce zo súkna. Ako vrchné oblečenie si obliekali kožušteky alebo vlnené šatky tzv. „hustki odžievacki“, na hlave nosili šatku z tibetu alebo továrenský vyrobenú šatku a vydaté ženy nosili pod šatkou čepiec. Košele s dlhým rukávom si obliekali obyčajne vydaté a staršie ženy, mladé dievčatá si obliekali košele s krátkym rukávom, výnimkou bolo zimné obdobie.

Detský kroj

Detské kroje, dievčenské i chlapčenské, boli šité predovšetkým z ľanovej látky. Niekedy bol sviatočný kroj šitý zo starších častí kroja dospelých. Tieto kroje nemali takú výzdobu ako pri dospelých, mali len symbolickú výzdobu. Dievčatá nosili na hlave ľanové šatky, chlapci zasa plsťové klobúky. Obyčajne deti chodili bosé, prípadne nosili krpce a v zime plsťové kapce. Podrobnejšie bol kroj popísaný v publikácii z pera Jozefa Majerčaka Spišský kroj v Novej Belej.

Ľudová hudba

Folklórny súbor nemôže existovať bez ľudovej hudby, ktorá je jeho dôležitou zložkou. Keďže v Novej Belej bolo veľa nadaných muzikantov, v čase založenia FS nebola núdza o ľudovú hudbu, pretože títo muzikanti radi prijali ponuku spolupráce so súborom. Dlhú dobu prihrával FS Spiš Jozef Mirga, ktorý bol výborným primášom. Po ňom vedenie ľudovej kapely prevzal Wiesław Nowobilski. Z huslistov je potrebné spomenúť Františka Ščureka a Severína Kurnata. Na akordeóne hral Jozef Kurnat, Jozef Majerčák a na base Alojz Dluhý. Po určitom čase však mladšia generácia prestala mať záujem o prezentáciu ľudovej hudby a nastalo obdobie, že súbor musel na vystúpenia žiadať o pomoc hudobníkov z okolia, čo sa prirodzene spájalo s ďalšími nákladmi. Bývalo aj také obdobie, keď súboru do tanca a spevu hral len Jozef Majerčak na akordeóne. Na začiatku roku 2001 sa však podarilo, s finančnou pomocou Spolku Slovákov v Poľsku, dvakrát uskutočniť školenie pre huslistov. Po ňom sa k ľudovej kapele pripojila huslistka Dominika Majerčaková, ktorá sa neskôr stala primáškou. V roku 2012 prebehlo v Novej Belej školenie hry na husliach, base a akordeóne, teda na ľudových nástrojoch príznačných pre obec Nová Belá, ktorého sa zúčastnila miestna mládež a deti. V rámci projektu školenia nadanej mládeže boli nakúpené aj ľudové nástroje – basa, akordeón a husle. Účelom školenia bolo zadovážiť kontinuitu ľudovej hudby FS Spiš. Vďaka tomu sa pridali ku kapele účastníci školenia – huslisti Aneta Klukoszowska, rodená Brodowska, Paweł Pietraszek a Daniel Wojeński. V súčasnosti hrá ľudová hudba v zložení: Daniel Wojeński, Jozef Majerčak a Alojz Dluhý.

Prezentácia

V priebehu 75-ročného pôsobenia, a zvlášť v období posledných štyridsiatich rokov, FS Spiš niekoľkokrát vystupoval na Slovensku na najväčšom a najprestížnejšom folklórnom festivale v Detve, ako aj v Slovenskom národnom divadle v Bratislave, kde vystúpili spoločne s nedeckým rodákom Michalom Dočolomanským. Prezentoval sa v Nitre, Trenčíne, Červenom Kláštore. Súbor so svojím programom vystupoval na mnohých podujatiach v Poľsku, o. i. niekoľkokrát na festivale národnostných menšín vo Varšave – Ursuse, na Festivale národnostných menšín na Górze Świętej Anny, na oslavách Dňa Ústavy 3. mája na nádvorí Malopoľského vojvodského úradu v Krakove, na oblátkovom stretnutí pracovníkov samosprávy Malopoľského kraja v divadle Słowackého v Krakove, na Spišskej zime v Nedeci, na Sabałowych bajaniach v Bukowine Tatrzańskej atď. Súbor ozvláštňuje miestne podujatia a zúčastňuje sa všetkých podujatí organizovaných Spolkom Slovákov v Poľsku – Dni slovenskej kultúry v Malopoľsku, Ostatki – Fašiangy, Prehliadka krajanských dychových hudieb, oblátkové stretnutie Miestnej skupiny Spolku Slovákov v Novej Belej, Slovenský deň v Krakove na Hlavnom námestí, vernisáže výstav v Galérii slovenského umenia SSP v Krakove. Zároveň prijíma pozvania na podujatia organizované Generálnym konzulátom Slovenskej republiky v Krakove, Slovenského inštitútu vo Varšave alebo Veľvyslanectva Slovenskej republiky vo Varšave. Folklórny súbor Spiš sa zapája do života miestneho obyvateľstva účasťou na rozličných obecných oslavách a udalostiach. Členovia súboru sa aktívne podieľajú na cirkevných oslavách napr. hodoch, kde dievčatá nosia sochy a chlapci zástavy. Muži zasa nesú baldachýn a lampáše.