Konfederácia politických väzňov Slovenska si 26. augusta 2023 v Košiciach pripomenula 5. výročie úmrtia tajne vysväteného biskupa, politického väzňa a príslušníka Pomocného technického práporu Mons. Dominika Kalatu SJ.

Spomienková svätá omša sa konala v jezuitskom kostole Božského Srdca Ježišovho v Košiciach. Hlavným celebrantom bol košický eparcha vladyka Cyril Vasiľ SJ za spoluúčasti správcu kostola P. Jozefa Amricha SJ a ďalších kňazov.

Na slávnostnej bohoslužbe nechýbali aj rodáci z Novej Belej, rodiska biskupa, ktorí priniesli obetné dary v spišských krojoch. Po svätej omši sa prítomní presunuli k budove Vysokošpecializovaného odborného ústavu geriatrického sv. Lukáša, kde kedysi Mons. Kalata býval a kde eparcha Cyril Vasiľ SJ a provinciál Spoločnosti Ježišovej P. Jozef Šofranko SJ odhalili a neskôr požehnali pamätnú tabuľu biskupovi Kalatovi. Kvety k nej položili zástupcovia Konfederácie politických väzňov Slovenska a príbuzní z rodiny Kalatovej. Medzi prítomnými boli aj rodáci pochádzajúci z Novej Belej a bývajúci v súčasnosti v Košiciach. Prítomných so životnými osudmi biskupa Dominika Kalatu oboznámil kňaz Banskobystrickej diecézy Michal Válka, ktorý pripravuje o ňom knihu. Zhromaždeným sa prihovoril aj zástupca rodákov dekan Jozef Bednarčík z Nedece a poďakoval všetkým, ktorí sa zaslúžili o zachovanie pamäti o biskupovi Kalatovi a odhalenie pamätnej tabule. Pri tejto príležitosti bola prednesená o. Michalom Hospodárom príležitostná báseň Cesta domov o. Jozefa Tótha, ktorého vysvätil Dominik Kalata.

Foto: AK

Životopis Mons. Dominika Kalatu SJ

Dominik Kalata, SJ (* 19. máj 1925, Nová Belá, Poľsko – † 24. august 2018, Ivanka pri Dunaji) bol rímskokatolícky tajný biskup počas prenasledovania Katolíckej cirkvi, emeritný pomocný biskup nemeckej arcidiecézy Freiburg im Breisgau a titulárny biskup sídla Semta.

Základnú školu navštevoval v rodnej obci Novej Belej. Dominik Kalata začal študovať na gymnáziu v Levoči. Po maturite, 31. júla 1943 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Noviciát absolvoval v Ružomberku v rokoch 1943 – 1945. Na štúdium filozofie ho predstavení vyslali do Děčína nad Labem, kde študova v rokoch 1947 až 1950. Tam ho zastihla osudná noc z 13. na 14. apríla 1950, keď komunistická moc likvidovala kláštory, a Kalatu spolu s inými rehoľníkmi odvliekli do koncentračného tábora v Bohosudove. Tri a pol roka slúžil ako vojak v tzv. pomocných technických práporoch (PTP). Počas týchto rokov tajne dokončil teologické štúdium. Dňa 12. augusta 1951 bol v Bratislave tajne vysvätený za kňaza tajným biskupom a jezuitským spolubratom Pavlom Hnilicom SJ. Ďalší tajný biskup a spolubrat jezuita biskup Ján Chryzostom Korec SJ ho v Bratislave dňa 9. septembra 1955 tajne vysvätil za biskupa.

V januári 1960 bol zatknutý a odsúdený na 4 roky väzenia. Po niekoľkých mesiacoch mu zvyšok trestu odpustili v rámci všeobecnej amnestie. Po prepustení pracoval ako elektrikár, ale popritom pokračoval v tajnej pastorácii. Svätil kňazov a 18. mája 1961 tajne vysvätil za biskupa Petra Dubovského. V roku 1963 ho znova zatkli a odsúdili na štyri roky väzenia. Trest mal zvýšený aj o amnestované roky z predchádzajúceho rozsudku. Na slobodu ho prepustili až v máji 1968. Štátny súhlas na vykonávanie duchovnej činnosti však nedostal a musel ďalej pracovať ako robotník v zlievarni.

Dňa 13. marca 1969 emigroval do Rakúska, kde si doplnil štúdium teológie na teologickej fakulte v Innsbrucku. Tu pokračoval aj v postgraduálnom štúdiu a v roku 1974 získal doktorát teológie na tému „Kresťanská  humanita  a marxistický humanizmus  z hľadiska  fundamentálnej  teológie.“ Určitý čas vykonával funkciu predstaveného v dome slovenských jezuitov v Staufene-Grunerne v Nemecku. V rokoch 1974 – 1979 bol redaktorom časopisu ECHO, prispieval aj do časopisu zahraničných Slovákov ako Posol Božského Srdca Ježišovho alebo Slovenské hlasy z Ríma.

Od roku 1976 bol v službe pomocného biskupa arcidiecézy Freiburg im Breisgau v Nemecku, posväcoval nové chrámy, oltáre a zvony, tiež chodieval vysluhovať sviatosť birmovania a udeľoval diakonské a kňazské vysviacky. V rokoch 1976 – 1990 vo Freiburgu vyučoval katolícku teológiu, v rokoch 1980 – 2000 bol oficiálnym delegátom Nemeckej biskupskej konferencie pre slovenskú pastoráciu v celom Nemecku. Dňa 16. marca 1985 bol pápežom sv. Jánom Pavlom II. menovaný za titulárneho biskupa zaniknutej diecézy Semta. Jeho biskupským heslom bolo „In virtute Spiritus sancti – Mocou Ducha Svätého.“ V rokoch 1991 – 1992 prednášal katolícku teológiu pre kandidátov kňazstva v Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskom Podhradí a v rokoch 1993 – 2005 na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave. V roku 2009 na konci júla sa definitívne vrátil na svoje rodné Slovensko.

Od 2. augusta 2009 žil na odpočinku v Senioráte jezuitskej komunity v Ivanke pri Dunaji v Bratislave až do svojej smrti dňa 24. augusta 2018. Pochovaný je v krypte pod Katedrálou sv. Jána Krstiteľa v Trnave vedľa biskupov – jezuitov Mons. Pavla Hnilicu SJ a Mons. Petra Dubovského SJ.