Vyšné Lapše

Vyšné Lapše sa nachádzajú v prekrásnom čistom horskom prostredí nad riekou Lapšanka. Obec bola založená na majetkoch nedeckého panstva, pričom prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1463. Podľa jednej z kanonických vizitácií tu v minulosti žilo rusínske obyvateľstvo východného kresťanského obradu, ktoré si malo v obci postaviť drevenú cerkev, avšak táto informácia nie je dodnes verifikovaná. Isté je, že v polovici 17. storočia už bola farnosť rímskokatolícka, pod vedením piaristov. Dnešný rímskokatolícky murovaný kostol sv. Petra a Pavla bol postavený v barokovom štýle v druhej polovici 18. storočia. 

Jeho interiér je ladený v bohatom rokokovom štýle, ktorý má urobiť na návštevníka dojem. Nachádzajú sa tu štyri oltáre, pričom jeden z nich je iluzórny – namaľovaný priamo na stene. Vo vybavení môžete nájsť aj predmety staršieho dáta, ako napríklad neskorogotickú pozlátenú monštranciu, či gotickú pozlátenú nádobu zo 14. storočia. Pri kostole možno obdivovať ­vzácne lipy, ktoré boli pre svoj vek vyhlásené za prírodnú pamiatku. Na území obce môžete nájsť tiež niekoľko prícestných kaplniek. Kaplnky sv. Antona a sv. Floriána – vybudované koncom 18. storočia, kaplnku Tretieho Ježišovho pádu v centre obce, kaplnku Panny Márie Čenstochovskej postavenú v roku 1913, kaplnku sv. Trojice za obcou smerom do Lapšanky [Łapszanka], kaplnku Panny Márie s dieťaťom na hranici medzi Vyšnými a Nižnými Lapšami [Łapsze Niżne], kaplnku Panny Márie a Pri kríži, postavenú na kopci Grandeus nad obcou, odkiaľ je prekrásny výhľad na okolitú krajinu.

Obyvateľstvo Vyšných Lápš sa v minulosti živilo najmä poľnohospodárstvom, chovom dobytka a pastierstvom, pričom obec v dejinách postihli dve veľké vysťahovalecké vlny. Prvá na prelome 19. a 20. storočia, kedy sa veľa miestnych vysťahovalo do Zámoria a druhá po roku 1945, keď na konci vojny prebiehajúci front zničil veľkú časť obce a po jej následnom pripojení k Poľsku sa veľa obyvateľov vysťahovalo do vtedajšieho Československa.

V súčasnosti vo Vyšných Lapšoch žije časť obyvateľstva slovenskej národnosti, ktoré je združené v miestnej skupine Spolku Slovákov v Poľsku. Táto organizácia tu má aj kultúrny stánok so slovenskou knižnicou a scénou, kde sa konajú rôzne podujatia ako Prednes slovenskej poézie a prózy Františka Kolkoviča, Poznaj Slovensko – vlasť svojich predkov, výstavy slovenských umelcov, ale aj obecné podujatia. Pri tejto klubovni nacvičuje folklórny súbor Hajduky a ľudová kapela Grigľakovcov, ktoré prezentujú spišský i slovenský folklór a tradície. Pri miestnej základnej škole pôsobí detský folklórny súbor Malé Jedličky a vyše 130-ročnú tradíciu má miestna dychovka. Okrem toho je vo Vyšných Lapšoch aj poľská knižnica.

Takmer polovicu katastrálneho územia obce pokrývajú lesy plné zveri a plodín, lúky i pasienky. Je teda ako stvorená pre milovníkov prírody, čistého povetria a ticha. Vedú tadiaľto značené cyklotrasy i pešie turistické chodníky, ale už pri výstupe na okolité kopce sa naskytujú pekné výhľady na okolitú krajinu. Počas potuliek tu môžete nájsť aj sírny minerálny prameň „Danuta”, ktorý sa nachádza v potoku tečúcom po južnej strane Kurasuvky [Kurasówka]. Pre maškrtníkov je k dispozícii miestna cukráreň poskytujúca čerstvé slané pečivo a koláčiky, vhodné aj pre vegánov, ale dostupné sú tiež bežné obchody s potravinami a rozličným tovarom. Ubytovanie v obci je možné výlučne v súkromných domoch.