Poetická električka

Sedím na zastávke a čakám na električku. Nie však na hocijakú, ale na takú, ktorá ma prevezie svetom poézie. Poetická električka, plná veršov, príjemných tónov harmoniky a ešte všakovakých iných prekvapení. Nech sa páči, nastupovať…

o vnútri sedia zamyslení, započúvaní, usmievaví, veselí i prekvapení ľudia, ktorí možno čakali na električku číslo 38 a bez rozmyslu nastúpili, a tak sa s nami vydali aj oni na „Cesty slova“. Nastupujúcich víta predseda Bratstva básnikov, známy krakovský poet Jacek Lubart Krzysica i spoluorganizátor podujatia generálny tajomník Spolku Slovákov v Poľsku Ľudomír Molitoris, a to tak ako sa na básnikov patrí – poetickým slovom i zbierkami básní poľských básnikov, ale tiež prekladmi slovenských poetov do poľštiny.

• 

• 

Pri mikrofóne sa striedajú umelci a predstavujú svoje najnovšie výtvory, zatiaľ čo cestujúci načúvajú alebo listujú v prezentovaných zbierkach. Pre menej odvážnych je tu tiež možnosť osloviť niektorého z umelcov a poradiť sa o svojich výtvoroch v súkromí. V prestávkach znie miesto slov hudba mladých krakovských harmonikárov a usmievavé dievča ma ponúka sladkým prekvapením.

• 

• 

• 

Kdesi na konci Krakova električka zastavuje a my vystupujeme, aby sme trochu vypustili myšlienky a nadýchli sa novej inšpirácie. Dozvedám sa, že okrem Krakovčanov sa v električke vezú umelci z takmer celého Poľska, pričom niektorí merali do kráľovského mesta na Visle cestu aj stovky kilometrov.

Po osviežení mysle nasadáme späť do električky, ktorá nás za zvukov veršov a harmoniky vezie čo najbližšie ku kamenici na ulici svätého Filipa, kde sa nachádza sídlo Spolku Slovákov v Poľsku. Tu sa totiž „Cesty slova“ menia „Noc poézie“, ktorá sa koná v našej Galérii slovenského umenia. V neformálnej atmosfére sa pri vôni kávy, čaju, koláčov a vína zhmotňujú myšlienky do veršov, o ktorých sa následne diskutuje. Atmosféru spríjemňuje aj mladý ukrajinský básnik, a to nielen svojou poéziou v ruštine, ukrajinčine a poľštine, ale aj hrou na gitare. Medzitým slnko končí svoju púť za štítmi krakovských kameníc. Tak teda dovidenia zase o rok, v poetickej električke alebo možno niekde úplne inde…

Milica Majeriková-Molitoris