V dňoch 30 – 31. júla 2025 ožila horná Orava slovenským slovom, piesňou i spomienkou na veľké osobnosti, ktoré formovali nielen ducha regiónu, ale zapísali sa aj do pamäti slovenského národa.

XXXII. ročník Dní slovenskej kultúry v Malopoľsku sa začal VI. Národným výstupom na Babiu horu, ktorý bol v tomto roku venovaný dvom velikánom z Oravy – slovenskému učencovi a misionárovi Štefanovi Serafínovi Bosákovi a slovenskému spisovateľovi Milovi Urbanovi.

Prví účastníci začali vychádzať na vrch oravskej dominanty už o tretej ráno, aby si vychutnali neopakovateľný východ slnka. Tí ďalší sa vybrali na Diablak zo Staňcovej poľany vo Veľkej Lipnici po chutných raňajkách, po ôsmej hodine, keď sa oboznámili s osobnosťou podvlčianskeho rodáka Štefana Serafína Bosáka.

„Štefan Serafín Bošák pochádzal z oravskej obce Podvlk. Bol minoritom a misionárom, ktorý nekázal len z ambóny, ale kráčal prašnými cestami, od domu k domu, od farnosti k farnosti. Putoval po horách a dolinách severného Slovenska, najmä po Orave, Spiši a Liptove, kde učil, naprával, povzbudzoval, uzmieroval a uzdravoval. Nezostal však len pri hovorenom slove, ale jeho dielo vyšlo aj knižne, či ostalo v rukopisoch. Bol jedným z najvýznamnejších učencov svojej doby. Písal po latinsky, nemecky, ale najmä po slovensky, a jeho diela boli určené nielen pre vzdelancov, ale i pre najjednoduchších ľudí,“ uviedla vo svojom rannom príhovore organizátorka a historička Milica Majeriková-Molitoris

„Jeho práca presahovala hranice náboženstva – dotýkala sa kultúry, jazyka, vzdelanosti aj národného povedomia. Dnes, keď môžeme hovoriť, písať a vzdelávať sa v slovenčine, nemali by sme zabúdať, že to bolo aj zásluhou takých ľudí, ako bol Štefan Serafín Bosák, ktorý svojím pôsobením pripravil pôdu pre uzákonenie bernolákovskej slovenčiny na severnom Slovensku.  Nech je tento výstup nielen poctou jeho pamiatke, ale aj výzvou – aby sme si vážili jazyk, ktorý sme zdedili.“

Ďalšia skupina si v tomto roku vybrala trasu na Hájovňu na Rovniach, kde Vydavateľstvo Matice slovenskej pripravilo prezentáciu publikácie z pera Mila Urbana Kade-tade po Halinde. Pri rodnom dome spisovateľa prítomných privítala Ľudová hudba Časáre z Vyšných Ružbách a riaditeľka spomínaného vydavateľstva Ingrid Majeriková, ktorá sa poďakovala za možnosť uviesť druhý diel spomienkových memoárov práve na tomto mieste, na tomto podujatí, v spolupráci zo Spolkom Slovákov v Poľsku. Pripomenula osud knihy, ktorej prvé vydanie bolo skartované a to druhé už dávno nie je dostupné, a tak momentálne vychádza po vyše 30 rokoch, aby slovami jeho syna Cyrila Urbana sprístupnilo „fragmenty vývoja našej slovenskej spoločnosti na ceste k vytúženej samostatnosti Slovenska.“

Poďakovanie patrilo aj riaditeľke Oravského múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne Márii Jagnešákovej, ktorá umožnila uskutočnenie podujatia v týchto nádherných priestoroch a sprístupnila pre účastníkov VI. Národného výstupu na Babiu horu k nahliadnutiu tu zriadené literárne expozície. V jej mene prítomných pozdravil literárny historik Lukáš Tkáč, ktorý zároveň priblížil osobnosť Mila Urbana ako človeka a velikána svojej doby.

Slávnostné chvíle obohatili taktiež príhovory ďalších vzácnych hostí.

„Je mi veľkou cťou byť dnes v blízkosti syna autora vynikajúceho vojnového románu z prostredia Oravy Živý bič, ktorého dej som hltala ešte ako školáčka,“ uviedla Ľubica Strážayová, riaditeľka odboru štátneho jazyka sekcie kultúrneho dedičstva a štátneho jazyka Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. „Ako Slovenka a zvlášť ako riaditeľka odboru štátneho jazyka Ministerstva kultúry Slovenskej republiky si čoraz viac uvedomujem hrozbu globalizácie pre zachovanie národných jazykov menších národov, ku ktorým Slováci napriek tomu, že okrem materského štátu žijú vo všetkých kútoch sveta, nepochybne patria. Slovenský národ sa opäť raz musí obávať o čistotu a existenciu svojho národného jazyka, za ktorú kedysi všemožne zápasil Štúr so svojimi druhmi ako pokračovatelia Bernolákovho odkazu. Je preto nevyhnutné chrániť i dnes náš národný jazyk, našu krásnu slovenčinu. A práve slovenská literárna tvorba je najlepším prostriedkom ako ukázať aj mladým Slovákom bohatstvo a rozmanitosť nášho materinského jazyka, jedného z najstarších jazykov v Európe a najkrajšieho jazyka vo svete.“

Svojou návštevou nás poctil i zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky vo Varšave Martin Cimerman, ktorý k nám zavítal spoločne s kolegyňou Teréziou Filipejovou. Vo svojom príhovore ocenil vydanie predmetnej publikácie, za čo poďakoval Vydavateľstvu Matice slovenskej i Spolku Slovákov v Poľsku, ktorý sa podieľal na jej zalamovaní.

„Už od počiatku na našich Národných výstupoch na Babiu horu nemyslíme len na kroky po horských chodníkoch, ale aj na kroky, ktoré nás vedú hlbšie – do príbehov, do duše krajiny a do pamäti nášho národa. Preto sme s veľkou radosťou privítali iniciatívu riaditeľky Vydavateľstva Matice slovenskej, aby súčasťou tohtoročného podujatia bolo aj uvedenie do života publikácie rodáka spod Babej hory Mila Urbana Kade-tade po Halinde,“ uviedla v mene spoluorganizátora – Spolku Slovákov v Poľsku Milica Majeriková-Molitoris. „Nech je táto kniha pozvaním pre nás všetkých, aby sme nezabúdali na svoje korene, objavovali krásu v jednoduchosti a chránili to, čo nám bolo zverené – krajinu, jazyk a pamäť.“

Program vyvrcholil rozhovorom riaditeľky Vydavateľstva Matice slovenskej Ingrid Majerikovej so synom Mila Urbana Cyrilom, ktorý zakončili aktuálnou myšlienkou autora: „Nám Slovákom chýba ešte všeličo k tomu, aby sme mohli hovoriť o národnom spoločenstve. Hneď na prvom mieste by som uviedol nedostatok súdržnosti. Nechcem povedať, že iné národy sú ako žula, že inde niet škriepok a rozbrojov. Sú. A aké! Lenže tam vedia mieru. Uznávajú istú hranicu, isté spoločenské veci, ktoré sú im sväté, ktorých sa nedotknú ani v najzúrivejších ruvačkách. Povybíjajú si zuby, popremieňajú farby, poprehadzujú režimy, ale podstaty sa nedotknú – ostanú tým, čím boli. Poprezývajú sa, ale nech sa len niekto opováži prezývať ich, alebo miešať sa im do toho cudzí. Spoja sa, chytia ho za golier a celkom správne vyrazia ním dvere. Nehľadiac si do krstných listov, nepodceňujú si ten alebo onen úsek histórie, lebo vedia, že by tým znevažovali len seba. Minulosť je im spoločným majetkom. Keď ju už nemôžu okrášliť, tak si ju aspoň nešpinia. Je vecou ich učencov, čo v nej nájdu. Národ? Národ sa o ňu veľmi nestará. Národ žije prítomnosti a budúcnosti. Z lásky ku slovenskej veci naučme sa pohostinstvu, ochote, naučme sa byť ľudskí a európski.“

Nasledovalo slávnostné uvedenie knihy do života a návrat na Staňcovu poľanu, kde už od rána rozvoniaval chutný guľáš, pripravovaný skvelými guľášmajstrami z Oravskej Polhory – Jánom Tarčákom, Ladislavom Pidikom, Ľubomírom Bandikom a Milošom Zoššákom. Poďakovanie zaň i občerstvenie patrí aj Antonovi Kutliakovi a firmám Antona Skurčaka mäsovýroba Predajňa mäsa a Ivana Slovika Vitamin Orava.

Na poľane nechýbal ani kultúrny program plný slovenskej hudby a spevu v slovenčine i v miestnom oravskom nárečí. V ňom sa divákom predstavili Podvlčanky z Podvlku, spevácka skupina z Orávky, mládežnícka ľudová hudba zo Slovenského domu v Podvlku, ľudová hudba Časáre z Vyšných Ružbách i ľudová hudba z Rabče, ktorú so sebou priviezli naši priatelia z Miestneho odboru Matice slovenskej v Trstenej a ktorá následne rozprúdila skvelú zábavu.

To všetko sme si mohli vychutnať aj finančnej vďaka podpore Ministerstva vnútra a správy Poľskej republiky a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

„Obdivujem silu národného ducha našich krajanov, ktorá im ani ďaleko za hranicami domoviny nedovolí zabudnúť na svoje korene, materinskú reč a národnú kultúru,“ uviedla vo svojom príhovore na Staňcovej poľane riaditeľka odboru štátneho jazyka Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Ľubica Strážayová.

V mene Veľvyslanectva Slovenskej republiky vo Varšave tu vyjadril podporu krajanom – Slovákom v Poľsku aj zástupca veľvyslankyne Martin Cimerman.

Prítomných pozdravil tiež tajomník honorárneho konzula Slovenskej republiky Wiesława Wojasa v Zakopanom Jacek Sowa, ktorý v jeho mene daroval najmladšiemu a najstaršiemu účastníkovi poukážky na nákup topánok v obchodoch Wojas.

Zaznel aj príhovor generálneho tajomníka Spolku Slovákov v Poľsku Ľudomíra Molitorisa, riaditeľky Vydavateľstva Matice slovenskej Ingrid Majerikovej, predstaviteľky Miestneho odboru Matice slovenskej v Trstenej Hanky Havrilovej Stolárikovej a spoluorganizátora Antona Kutliaka z organizácie Polhora v toku dejín.

V hľadisku nechýbali ani ďalší zástupcovia spomínanej organizácie Tomáš Vorčák a Miloš Zoššák, predstavitelia združenia Trikolóra, ktorí nám krásne vyzdobili slovenské pamätníky na Spiši a Orave, členovia Spolku Slovákov v Poľsku: podpredsedovia Ján Bašisty a Dominik Surma, členovia Ústredného výboru Anna Krištofeková, Žofia Fifanská, Mária Kačmarčíková, podpredsedníčka revíznej komisie Mária Bryjová, predsedníčka miestnej skupiny v Krempachoch Monika Pacigová s početným zastúpením krajanov, šéfredaktorka časopisu Život Agáta Jendžejčíková a ďalší krajania i naši priatelia zo Slovenska, s ktorými spolu môžeme niesť odkaz tých, ktorí už pred nami vyšliapali cestu – nielen na vrcholy hôr, ale aj ducha.